Plot, ktorým sa Maďari na južnej hranici chcú izolovať pred prílevom migrantov, im zrejme moc nepomôže. A ani nám, na Slovensku.
Plot je dosť chatrný a okrem toho, migranti sú odhodlaní. A to je väčšia sila ako „žiletky“ na drôte a narýchlo osadené pletivo. Najmä ak títo zúfalci majú za sebou strastiplnú cestu z tureckých záchytných táborov, či Sýrie...
Ako bývalý vojak - pohraničník, ktorý za socializmu strážil hranicu s Maďarskom proti pašerákom a sledoval na Dunaji lode, či nám tu kapitalisti (tak sme volali západné lode plaviace sa po Dunaji) nevysadia nejakého tajného „migranta,“ neverím, že plot nápor udrží. Hoci Maďari sprísnili zákony a jeho prekročenie je trestný čin so sadzbou až päť rokov, alebo vyhostenie.
Plot prílev migrantov pribrzdí, ale nezastaví. Tak ako za socializmu nezastavil ľudí odhodlaných utiecť na Západ - do Rakúska, či Nemecka. Zastaviť ich môže až zima, chlad. A to sme mali „poctivejší“ plot ako teraz Maďari na hranici so Srbskom - ostnatý a dokonca dvojitý. Medzi nimi boli aj tzv. hlásky, ktoré pohraničníkom oznámili po drôte „do kancelárie“ prípadného narušiteľa. Nasledoval výjazd hliadky a zadržanie...
Čo ale so zadržanými budú robiť Maďari? S neplnoletými, či tehotnými ženami? Do väzenia ich dať nemôžu. Ostáva teda vyhostenie. Ale už dnes je jasné, že ich nikto nechce a neprijme späť. Museli skončiť v Srbsku, ktoré sa ale vraj o nich nevie postarať, alebo až Turecku, či Grécku. To je však nepredstaviteľné.
A tak majú dve možnosti: ostať pri plote a hladovať, čakať, kým Maďari spolu so Slovákmi a Čechmi vytvoria vlakový koridor do Nemecka. Alebo sa cez plot dostať nasilu, prestrihať sa... Napriek obave zo spáchania trestného činu. Nič totiž nie je vylúčené.
Pri pohľade na plot a utečencov na južnej maďarskej hranici ma napadlo heslo, ktoré sme ako pohraničníci mali napísané na priečelí budove našej roty.
Heslo NEPROJDOU! bolo v češtine. Lebo mnoho dôstojníkov na Slovensku boli vtedy Česi. Vládna moc tak dávala najavo, že hranice sú nepriechodné a ich narušitelia nemajú šancu.
Ako vojaci sme však vedeli o nedostatkoch v ochrane hraníc. A tak sme toto heslo vylepšili a pridali k nemu svoj pohľad. Ale len na vychádzke pri pive v krčme na moste v Medveďove. Lebo keby sa o tom dozvedel veliteľ, basa by nás neminula a ani vyšetrovanie kontrarozviedkou, čo by nebolo príjemné. Išli by sme do basy bez ohľadu na to, že ako pohraničníci sme boli elitou ozbrojených síl a žiadni „šmejdi“ z Čiernych barónov. Heslo sme si vylepšili a bavili sa na ňom. Neprejdú, keď neprídu. Keď prídu, tak prejdú - hovorili sme vtedy.
No platí to aj dnes a bude. Až dovtedy, kým utečeneckú krízu nezačne EÚ naozaj riešiť a nie sa „predvádzať“ a vyhrážať partnerom znížením eurofondov.