Personálne otázky sú prestížnymi otázkami, osobitne vo Francúzsku. Preto nervozita pred vynesením rozsudku v súdnom procese s bankárom Jeanom-Claudeom Trichetom stále rastie. Sudca Olivier Perusset z 31. parížskeho trestného senátu má ortieľ vyniesť dnes o pol druhej. Rozhodne ním nielen o samotnom J.-C.Trichetovi, ale aj o obsadení najvyššieho postu v európskom finančníctve -- o prezidentovi Európskej centrálnej banky (ECB).
V afére okolo najväčšieho francúzskeho finančného ústavu Crédit-Lyonnais už francúzska justícia niekoľkokrát prekvapujúco zmenila kurz. Akákoľvek predpoveď je preto ťažká. Hovorí sa o štyroch možných scenároch, avšak len jeden -- jednoznačné oslobodenie -- sľubuje rýchle riešenie: šesťdesiatročný J.-C.Trichet, dnešný guvernér Francúzskej národnej banky, by sa stal nástupcom Wima Duisenberga.
Ak však sudca obžalovaného uzná za vinného z falšovania účtovnej bilancie, alternatíva s nástupníctvom v ECB by neprichádzala do úvahy -- bankárovi by hrozilo odňatie slobody na desať mesiacov podmienečne. V takom prípade by francúzsky prezident Jacques Chirac na vrcholnom rokovaní EÚ v Solúne koncom tohto týždňa musel predstaviť iného presvedčivého kandidáta.
Možné však je aj neutrálnejšie riešenie, ak by bol rozsudok len mierny a ak by sa proti nemu prokurátor i Trichet odvolali. Proces by tak pokračoval možno aj rok. Chirac je vraj v takom prípade pripravený čakať, potrebuje však pomoc terajšieho šéfa Európskej centrálnej banky Duisenberga. Ten sa vyslovil už skôr, že je ochotný zotrvať vo svojej funkcii až dovtedy, kým jeho nástupca nebude istý.
Či s takým riešením budú súhlasiť aj ostatné krajiny eurozóny, je otázne. Francúzi si však veria. "Existuje vzájomná dohoda, že nástupcom bude Trichet. A kým nebol vynesený rozsudok, niet nijakého dôvodu na nej niečo meniť." Existujú však aj opačné náznaky. Costas Simitis za Grécko, ktoré v súčasnosti únii predsedá, minulý týždeň uviedol, že "ak by Trichet vypadol, bude tento problém uspokojivo vyriešený".
Podľa prokuratúry obžalovaný Trichet kryl machinácie pri zastieraní zlého stavu banky Crédit Lyonnais. Štát ju potom privatizoval v roku 1999, avšak jej ozdravenie stálo daňových poplatníkov 15 miliárd eur. Spoluobžalovanými v súčasnom procese sú ešte dvaja poprední francúzski bankári -- Jean-Yves Haberer a Jacques de Larosiére. (hn/gaf)
StoryEditor