Prevažne informácie negatívneho charakteru sa ozývajú v poslednom čase takmer z každého kúta sveta. Ekonomické oživenie krajín Európskej únie a Spojených štátov sa opätovne odďaľuje, riziko deflácie sa už neskloňuje len v Japonsku, vyhlásenia o klesajúcich ziskoch globálnych firiem sa množia a burzové indexy padajú. Znižovanie úrokov zatiaľ nepomáha, a to nielen pre časové oneskorenie účinnosti menovej politiky. Podniky nebudú investovať, keď ich kapacity naďalej prevyšujú dopyt, a dopyt kvári neistota. Každá vojna má zvyčajne zničujúce následky na ekonomiku, avšak neistota a čakanie často ešte horšie.
Do všeobecnej neistoty sa miešajú mocenské ambície vlád, či už stoja na strane vojenského riešenia alebo na strane druhej. Napríklad "mierotvorca" Francúzsko má najčulejšie obchodné kontakty s Irakom, vrátane podpísaných kontraktov na ťažbu ropy a zároveň je aj finančným veriteľom Iraku. Vojenský konflikt a nastolenie medzinárodnej správy (skôr americkej) by mohli Francúzsko o tieto výhody pripraviť. Mimochodom, neistota slúži ako dobrá výhovorka pre niektoré krajiny Eurozóny pri prekročení fiškálnych hraníc Paktu stability a rastu -- lebo nie naša neochota robiť reformy v čase konjunktúry, ale geopolitická situácia je príčinou vyšších rozpočtových schodkov. Mohlo by sa zdať, že krajiny strednej Európy sú ostrovom pokoja, ktorých sa geograficky tak vzdialené udalosti netýkajú. Tie však majú dosť problémov doma. Rozpad vládnej koalície v Poľsku, pravdepodobne len dočasné oddialenie rozpadu koalície v Čechách a zákopová vojna medzi členmi koalície na Slovensku naznačujú, že na politickom fronte v tejto časti sveta pokoj rozhodne nie je.
Globálna neistota však predsa len v niečom pomáha krajinám ako je Slovensko. "Západné" spoločnosti, kvárené slabým dopytom, sa úporne snažia znížiť náklady a presúvajú časť výrob do krajín, kde sú výrobné náklady nižšie, i keď je nižšia aj produktivita. Dôsledkom takéhoto posunu je aj silný rast priemyselnej produkcie na Slovensku. Medziročný rast priemyselnej produkcie za január dosiahol až 13,6 %, čo je najvyššia úroveň za obdobie používania novej metodiky výpočtu od roku 1999. V zrýchlení tempa rastu sa však premietla aj nízka porovnávacia základňa rovnakého obdobia minulého roku. Priemyselná výroba vzrástla až o 18,5 % a jediným odvetvím spracovateľského priemyslu, ktorý vykázal pokles je textilná a odevná výroba pod tlakom konkurencie z Ázie. Najvyšší prírastok vytvorilo odvetvie výroby kovov a kovových výrobkov pri raste produkcie o 36,7 %, ktoré pred rokom, naopak, pokleslo o takmer 15 %, dokumentujúc úvodnú poznámku o priaznivom vplyve porovnávacej základne. Jednako vplyv zahraničných investorov a následne vznik subdodávateľov je výraznou hybnou silou. Neočakávame, že takéto vysoké číslo sa v tomto roku zopakuje a zrejme okrem hodnoty za marec ani neočakávame dosiahnutie dvojciferného rastu priemyselnej produkcie, ktorá bude navyše v druhej polovici roka spomaľovať.
Výsledky priemyslu sú prepojené s výsledkami zahraničného obchodu. Samotné januárové výsledky zahraničného obchodu priniesli niekoľko prekvapení. Najvýznamnejším je výrazný pokles deficitu len na 0,9 mld. Sk (5,7 mld. Sk pred rokom), najnižší od apríla 2000. Potvrdili sa naše očakávania silného rastu celkového exportu (19 %) aj vďaka nižšiemu medziročnému základu, či nižšiemu podielu slabého dolára na strane vývozných inkás ako pri dovozných platbách. Avšak medziročný nárast vývozu do Nemecka, nášho najvýznamnejšieho obchodného partnera, až o 40 % je prekvapením, keďže Nemecko spadlo pravdepodobne v prvom štvrťroku 2003 do recesie. Z hľadiska komoditnej štruktúry je nepríjemným prekvapením prepad dovozu strojov a zariadení oproti vývoju v posledných mesiacoch, ale čiastočne aj medziročne, čo zrejme bude len jednorazová záležitosť. Keďže, naopak, vývoz strojov a zariadení zostal silný, obvyklé záporné saldo v tejto komoditnej triede sa medziročne znížilo o vyše 2 mld. Sk a medzimesačne o vyše 5,5 mld. Sk. Na zlepšenie celkového deficitu tlačila aj komoditná trieda základné kovy, najmä zásluhou vyššieho vývozu. Medziročný rast vývozu vozidiel je už obvyklá pesnička zásluhou VW. Narastajúce ceny ropy sa zatiaľ neprejavili v hodnote dovozov nerastných surovín, aj vďaka silnému medziročnému oslabeniu dolára oproti korune. V ďalších mesiacoch očakávame pokračovanie medziročne lepších výsledkov zahraničného obchodu, no nie v takom rozsahu ako v januári.
Napriek všeobecne očakávanému spomaleniu ekonomického rastu Slovenska v poslednom štvrťroku 2002, zverejnené hodnoty, naopak, potvrdili jeho pokračujúcu akceleráciu. Medziročné tempo rastu HDP za 4Q02 (5,4 %) poskočilo na najvyššiu úroveň za posledného štyri a pol roka a výsledok za celý rok (4,4 %) je najvyšší od roku 1997. Za výsledkom stoja predovšetkým hrubé investície (rast o 21 %) resp. jej časť zvaná zmena stavu zásob. Oproti iným rokom bol vývoj v zásobách oveľa miernejší, odrážajúc oživenie produkcie na Slovensku, čo vytvorilo až 6 % príspevok k celkovému rastu HDP. Spotreba domácností si udržala svoje silné tempo rastu (5,4 % za 4Q a 4,4 % za celý rok 2002), za čím by sa mohla skrývať aj reakcia obyvateľstva na očakávané zvýšenie cien, ale jednoznačne aj silný rast reálnych miezd. Vzhľadom na celoročný vývoj sa dá tvrdiť, že domácnosti sa v priemere mali lepšie, i keď očakávania ľudí sú vždy prirodzene vyššie. Neprekvapilo zníženie dynamiky spotreby vlády (1,2 % resp. 4 %), veď už bolo po voľbách. Čistý export bol ako obvykle v červených číslach i keď rast exportu prevýšil rast dovozu. Z hľadiska produkčnej metódy stáli za rastom HDP predovšetkým odvetvia služieb smerujúce do spotreby domácností, pričom najviac sa darilo peňažníctvu, ale zahanbiť sa nedal ani priemysel ako celok. Vďaka takmer päťnásobne rýchlejšiemu rastu HDP na Slovensku ako v krajinách EÚ (4,4 % oproti 0,9 %) v roku 2002 sa nám opätovne podarilo mierne znížiť zaostávanie v ekonomickej výkonnosti. No stále je to len zhruba polovica priemeru európskej pätnástky, pričom dosiahnutie tohto priemeru nám bude trvať viac ako jednu generáciu. Škvrnou na pozitívnom obrázku HDP je pretrvávajúci predstih rastu reálnej mzdy (5,8 % za 4Q02) pred rastom celkovej produktivity (4,8 %). Tak ako vláda vo volebnom roku 2002 zvyšovala mzdy, tak ich v prvom reformnom roku 2003 musí škrtiť. V roku 2003 sa aj zásluhou akcelerácie miery inflácie nepomer medzi reálnou mzdou a produktivitou otočí.
Celková cenová úroveň za február 2003 medzimesačne vzrástla o 0,6 % najmä v dôsledku sekundárnych dosahov januárových administratívnych vplyvov, predovšetkým na ceny spracovaných potravín, stravovania a niektorých služieb. Nárast cien pohonných hmôt, v dôsledku globálneho vývoja, bol taktiež jeden z faktorov rastu dynamiky inflácie. Sezónne faktory tentoraz pôsobili obojsmerne -- na jednej strane rast cien zeleniny, na druhej strane sezónne výpredaje odevov a obuvi pôsobili protiinflačne. Očakávame, že za marec sa inflácia mierne prehupne nad hranicu 8 %, ale v ďalších mesiacoch by mala meniť svoju hodnotu už len v desatinkách. Na konci roka by spotrebiteľská inflácia mala skončiť tesne pod úrovňou 9 %.
Domnievame sa, že zverejnená inflácia by nemala ovplyvniť rozhodovanie o úrokových sadzbách. Avšak výsledky HDP možno áno, keďže naznačujú, že silná koruna zrejme až tak neškodí ekonomike, ako sa obávala centrálna banka. Dovolí NBS korune posunúť sa na silnejšie úrovne? Zdá sa, že zníženie sadzieb zo strany NBS by nemuselo byť až také aktuálne. Jednako priestor pre uvoľnenie menovej politiky existuje, a to zrejme v druhom štvrťroku, za predpokladu potvrdenia zlepšenia zahraničného obchodu a pretavenia plánov fiškálnych reforiem do reálnych zákonov aj vzhľadom na potrebu konvergencie úrokových sadzieb.
Že by bol s reformami problém? Ministerstvo financií predstavilo návrh východísk štátneho rozpočtu na rok 2004. Makroekonomické východiská považujeme za reálne, i keď naše odhady mier nezamestnanosti a inflácie sú mierne nižšie. Zníženie schodku celého rozpočtu verejnej správy z takmer 5 % HDP v roku 2003 na len 3,4 % HDP v roku 2004 je veľmi ambiciózne, keďže to predstavuje zníženie o zhruba 20 mld. Sk v cenách roku 2004 a kroky na zníženie výdavkov nepovažujeme zatiaľ za dostatočné. Závažné je však predovšetkým konštatovanie MF SR, že návrh neodráža realizáciu plánovaných reforiem, takže z toho vyplývajú dva hraničné dôsledky. Ak sa reformy realizovať budú, tak predložený materiál MF SR je neaktuálny a treba ho celý prerobiť. Alebo, a to by bol ten horší variant, MF SR naznačuje, že reformy sa realizovať nebudú.