Za investičný horizont môžeme považovať lehotu, počas ktorej investor nepotrebuje peniaze určené na investíciu. Podľa nej sa môže vybrať vhodný typ podielového fondu. Mal by si vybrať taký typ fondu, ktorý mu pri jeho postoji k riziku a v čase určenom investičným horizontom zabezpečí očakávaný výnos aj v prípade negatívneho vývoja na trhoch. Vybrať správny typ fondu podľa týchto základných parametrov je však často náročná úloha aj pre skúseného investičného poradcu.
Zaručí sa podielnikovi istá miera výnosu ak dodrží odporúčanú lehotu na investovanie?
-- Investičný horizont nezaručuje žiadnu mieru výnosov, ale na základe historických skúseností sa dá zobrať ako obdobie, počas ktorého by sa fond mal pozviechať z menších či stredne veľkých prepadov. Treba povedať aj to, že uplynulé tri roky spôsobili predĺženie investičných horizontov. Kým sa v roku 2000 hovorilo, že do akcií by sa malo investovať od troch do piatich rokov, dnes je to rozhodne minimálne päť rokov.
Aké sú odporúčané lehoty na investovanie pre jednotlivé typy fondov?
-- Pri fondoch peňažného trhu je likvidita veľmi vysoká, riziko poklesu veľmi nízke, teda o investičnom horizonte je ťažké hovoriť. V zahraničí sú tieto fondy alternatívou bežných účtov. Pri dlhopisových fondoch by som neodporúčal investovať na kratšie obdobie než jeden a pol roka až dva roky. Do zmiešaných fondov by sa malo investovať aspoň na tri roky, pričom lehota na investovanie bude ovplyvňovaná pomerom akcií a dlhopisov v majetku fondu. Čím väčšie zastúpenie akcií, tým dlhší investičný horizont. Keď sa klient rozhodne pre akciový fond, mal by v ňom nechať peniaze aspoň päť rokov pričom platí, čím užšie špecializovaný fond, tým je predpoklad vyššieho rizika, a tým by investičný horizont mal byť aj dlhší.
Pre dlhopisy je teda určený horizont dvoch rokov. Môže mať klient, ak investoval na dlhšie obdobie ako dva roky, nižšiu investíciu než akú vložil?
-- Úplne vylúčiť sa to nedá. Záleží aj od meny, v ktorej je dlhopis, resp. dlhopisový fond vydávaný. Opäť však platí, že čím dlhšie je investícia uložená, tým viac klesá riziko z investície. A to platí pri akciách aj pri dlhopisoch.
Dá sa hovoriť o investičnom horizonte v prípade investícií na vrchole bublín, teda v časoch, kedy sú najvyššie ceny cenných papierov?
-- Hovorí sa, že najväčším rizikom pre investora je nepodstúpenie rizika, teda najväčším rizikom investora je neinvestovanie. Je ťažké odhadnúť vrchol bubliny. Presne sa to nedalo ani v roku 2000 i keď varovné hlasy pribúdali a rovnako sa nedá ani dnes s určitosťou tvrdiť, že v súčasnosti sme blízko dna negatívnej bubliny. Klient by mal vedieť, aký je jeho investičný horizont bez ohľadu na to, kedy investoval. Pri akciových tituloch sa môže stať, že sa bude od investorov vyžadovať aj predlžovanie tohto horizontu.
Vyhnúť sa investovaniu na vrchole bubliny sa nedá. Môže investor aspoň znížiť stratu, keď už investoval na vrchole bubliny?
-- Sú dve riešenia. Jedným je trpezlivosť. Podielnik bude čakať, kým sa jeho investícia nezotaví a investor získa podľa možností nielen svoj vklad, ale aj výnos, ktorý očakával na začiatku. Druhou možnosťou je následná investícia. Novým nákupom v čase poklesu cien získa nové a lacnejšie cenné papiere a tým sa priemerná cena zníži. Následne pri vzostupe trhov môže dosiahnuť kladnú výkonnosť celého vkladu podstatne skôr, ako keby prostriedky dodatočne nevložil. Pre niektorých to znie hrôzostrašne investovať do niečoho, čo mi do doteraz prinieslo stratu. Ale realita je skutočne taká, že postupné investovanie je tou najlepšou cestou, ako dlhodobo znížiť riziko investície.
Programy sporenia sú založené na mesačných platbách. Trhy sa však menia každý deň. Je reálny, napríklad, týždenný program sporenia?
-- Výraznejší efekt by sa tým nezískal. Celková výkonnosť investície by sa líšila možno v stotinách percenta.
Má podielnik dodržať odporúčané obdobie na investovanie aj v prípade, že získa výnos niekoľko desiatok percent za veľmi krátky čas?
-- To je ťažká otázka, ktorá závisí od konkrétneho investora a jeho cieľov. Investovanie je dlhodobý proces, ktorý má svoje pravidlá. Podľa môjho názoru by mal dodržať investičný horizont. Netvrdím však, že by podielnik nemal mať možnosť zmeniť štruktúru svojej investície. Prezretie vývoja vložených prostriedkov v ročnej perióde určite nezaškodí. Podielnik môže vybrať svoje peniaze aj po mesiaci. Toto by som však neoznačil za investíciu, ale skôr za špekuláciu a so špekuláciou sa spája i dodatočné riziko. Pokiaľ totiž vyberie prostriedky z výnosnej časti trhu a premiestni ich, nikto mu nezaručí, že tam, kam preinvestuje ?, nemôže stratiť. Investovanie je proces dlhodobý, špekulácia, naopak, krátkodobý. Špekulácia si na dôvažok vyžaduje hlbšie znalosti fungovania trhu a nie je preto podľa môjho názoru vhodná pre bežného investora.
S akými bublinami, teda veľkými výkyvmi cien cenných papierov, sa mohli stretnúť slovenskí podielnici?
-- Koncom deväťdesiatych rokov bol enormný záujem o nové technológie a všetko s tým súvisiace. V niektorých obdobiach to bola až davová psychóza, keď všetko rástlo a investori mali pred sebou vidinu rýchlych ziskov. Zabúdali pri tom na základné pravidlá, ktorými sa trh riadi. Druhým extrémom bol, napríklad, minulý rok, kedy hrozilo, že pokiaľ nepredám cenný papier dnes, zajtra ho predám za cenu o niekoľko percent nižšiu.
Ako dlho trvá, kým sa nafúkne či spľasne taká bublina?
-- Tento čas je pri každej podobnej situácii individuálny. Bublina môže trvať od niekoľkých mesiacov až po niekoľko rokov, ako to bolo v rokoch 1997 -- 2000. Všetko závisí od okolností, ktoré vplývajú na kapitálový trh.
Čo spôsobuje extrémne nárasty a poklesy cien na trhoch?
-- Sú to psychologické faktory, či už prehnané očakávania alebo prehnané sklamania. V prípade nových možností, ako bol napríklad nástup parných strojov, nikto nevie, čo prinesú. Každý očakáva od nových možností niečo iné. Podobné názory boli aj koncom minulého storočia na nástup internetu.
Dá sa bublina predpovedať?
-- Len veľmi ťažko. Ako príklad uvediem posledné tri roky. Po roku 2000 akciové trhy klesali niekoľko desiatok percent ročne. Začiatkom roku 2002 veľa ľudí čakalo na zmenu. Odôvodňovalo sa to rýchlym zotavením trhov po 11. septembri. Prevalili sa však účtovné škandály v amerických firmách, pričom jedna z najväčších audítorských spoločností sa na týchto účtovných podvodoch podieľala. Keby tieto udalosti nenastali, negatívna nálada by zrejme skončila a nastal by nárast. Negatívne správy ešte viac prehĺbili straty. Otázne je, ako by sa trh správal pred rokom 2000, keby sa prevalili podobné škandály. To len potvrdzuje pravidlo, že sa nedá presne predpovedať budúcnosť vývoja trhu a preto treba dodržiavať investičný horizont a diverzifikovať.
Ako isté varovanie pred bublinou uskutočnili európski žurnalisti v deväťdesiatych rokoch zaujímavý pokus. Predstavili internetovú spoločnosť xxx.com. Onedlho sa našli investori ochotní vložiť do firmy 400 mil. amerických dolárov. Neskôr sa ukázalo, že celá firma xxx.com bola iba novinárska kačica. To mohlo byť ako isté varovanie, keďže sa našiel niekto, kto bol ochotný investovať 400 miliónov do niečoho, čo neexistuje.