Úbytok vegetácie napomáha otepľovaniu

Výnimočne horúce leto roku 2003 si všetci dobre pamätáme. Osobitne august, najteplejší v celom zázname priameho merania teploty od roku 1851. Výsledok: sucho, lesné požiare a zdravotné komplikácie, ktoré viedli k úmrtiu odhadom 35-tisíc ľudí, z toho najviac v krajine galského kohúta. Philippe Ciais z Laboratória vied o klíme a životnom prostredí v Gif sur Yvette (Francúzsko) teraz s 32 kolegami z vlastnej krajiny, Talianska, Nemecka, zo Švajčiarska, z Belgicka, zo Španielska, z Fínska, USA a Dánska zdokladovali iný neblahý účinok: Produkcia organickej masy rastlinstva vtedy celoeurópsky klesla o 30 percent. Nejde iba o nižšie úrody. Úbytkom vegetácie sa z atmosféry odoberá menej oxidu uhličitého. A ekosystémy, najmä pôda, ho potom pri vysokej teplote, naopak, uvoľňujú. Vlna horúčav takto do atmosféry vylúčila pol miliardy ton uhlíka, čo vynulovalo štyri roky jeho normálneho ekosystémového ukladania. Klimatické modely bežne predpovedajú, že otepľovanie posilní rast vegetácie a predĺži kultivačnú sezónu, čím bude viac uhlíka viazaného v rastlinných tkaninách. No vlna horúčav z roku 2003 fungovala opačne. Nízka úroveň zrážok vo východnej Európe (zhruba 50 percent pod normál) a extrémne teploty v západnej (vrchol v júli 6 stupňov nad priemerom) sa skombinovali a potlačili rast vegetácie spôsobom, aký nemá precedens za celé uplynulé storočie. Regionálne vlny horúčav, ktoré by sa s otepľovaním mali vyskytovať čoraz častejšie, treba v klimatických prognózach brať vážne. Môžu totiž z ekosystémov mierneho pásma urobiť namiesto "výleviek" atmosférického uhlíka jeho zdroje, ako sa to pozoruje v trópoch a vo vysokých zemepisných šírkach. A tým ďalej zrýchliť globálne otepľovanie.
Zdeněk Urban, stály spolupracovník hn
Zdroj: Nature z 22. septembra 2005.