Pripravovaná novela zákona o kolektívnom investovaní pritvrdí alebo skonkretizuje, za akých podmienok môže materská spoločnosť predávať alebo kupovať majetok od svojej dcérskej spoločnosti. O podielový fond sa stará výlučne správcovská spoločnosť.
Objemom majetku pod správou patrila Prvá Penzijná donedávna k lídrom na trhu kolektívneho investovania. Z približne tretinového podielu spred roka ste klesli na asi 11-percentný podiel na trhu.
-- Dôležité je, ktorý ukazovateľ sa hodnotí. Je rozdiel, či sa porovnáva celkový objem spravovaného majetku alebo len majetok v otvorených podielových fondoch. Hodnota majetku v našich fondoch ostala na približne rovnakej úrovni. Náš podiel na trhu klesol len v kategórii otvorených podielových fondov a to z dôvodu vstupu konkurencie na trh a nárastu hodnoty majetku pod jej správou. Treba si uvedomiť, že "bankoví" správcovia získavajú v dosť veľkej časti zdroje od klientov materských bánk. Pri súčasných úrokových sadzbách v bankách hľadajú klienti bánk alternatívu zhodnocovania. Títo správcovia ponúkajú peňažné a korunové dlhopisové fondy. Klient tak automaticky prechádza od banky k správcovi. Domnievam sa, že toto je hlavný dôvod, že títo správcovia zaznamenávajú také výrazné predaje. Plánujeme však rozšíriť našu distribučnú sieť. V súčasnosti rokujeme s dvoma potenciálnymi partnermi.
Pobočková sieť je teda v súčasnosti neoceniteľnou konkurenčnou výhodou. Budete Asset Managementom Poštovej banky?
-- Radi by sme boli Asset Managementom takej materskej spoločnosti, ktorá bude môcť byť do určitej miery prezentovaná ako subjekt, ktorý znie v ušiach klientov dostatočne dôveryhodne a stabilne. Netreba však zabúdať, že žiadna materská spoločnosť v prípade akýchkoľvek problémov správcovskej spoločnosti jej problémy nevyrieši. Z tohto pohľadu nie je namieste porovnávanie, či sme alebo nie sme niekoho dcérskou spoločnosťou. Každá z týchto dvoch spoločností má svoj vlastný život a spojené sú len kapitálom. Za správu aktív podielnikov je vždy zodpovedný správca fondu.
Aký subjekt kapitálového trhu je na Slovensku chápaný ako dôveryhodný a stabilný?
-- Dôveryhodnosť je skôr vo vzťahu k renomé -- obrazu spoločnosti vo verejnosti, kým je prezentovaná a čo na tomto trhu dokázala. Ide skôr o psychologickú kategóriu. Nám ide hlavne o to, aby sa posilnil práve psychologický efekt. O ekonomických dôvodoch je v našom prípade úplne zbytočné hovoriť. Prvá Penzijná je dostatočne dlho na trhu, kapitálovo silná, má dobré finančné zázemie a vysoké základné imanie. Z tohto pohľadu je jedno, či má "niekoho za sebou" alebo nie. Nemyslím si, že skutočnosť, kto stojí za správcom, by mali podielnici posudzovať, aj keď sa to tak na verejnosti prezentuje.
Vstup strategického partnera do spoločnosti býva spojený so zmenou značky. Môže sa zmeniť aj značka Prvá Penzijná?
-- Čisto teoreticky sa zmeniť môže všetko. Z pragmatického hľadiska či z hľadiska znalosti značky to však nepripúšťam. Podľa posledných prieskumov sú naša značka a naše fondy najznámejšie.
Kedy by mala nastať zmena akcionárskej štruktúry Prvej Penzijnej?
-- Celý proces sa trochu spomalil, pretože sme čakali na spracovanie dosiahnutých hospodárskych výsledkov. Náš depozitár si vyžiadal komplexné informácie a vykonal v spoločnosti právny audit. Depozitár má čo povedať do týchto procesov a chcel mať istotu, že spoločnosť je na tom dobre. Okrem toho si depozitár nechal ešte posúdiť audit nezávislou právnickou kanceláriou. Stručne povedané: neboli zistené žiadne nedostatky, ktoré by bránili procesu vstupu do spoločnosti. Taktiež už máme k dispozícii výsledky auditu spoločnosti za rok 2002. Naša spoločnosť dosiahla prírastok čistého zisku oproti predchádzajúcemu roku o 73 %. Nastanú aj nejaké zmeny v portfóliách fondov?
-- Zásadné zmeny v portfóliách už nastali v uplynulom roku. Z majetku podielových fondov sme predali tie cenné papiere, ktoré u nezainteresovaných mohli vyvolávať otázniky. Potvrdili sme, že sme schopní predať nakúpené cenné papiere a vieme nájsť protistranu obchodu i keď na Slovensku to vyžaduje vždy viac úsilia. Existujú však právne mechanizmy, ako investíciu zabezpečiť.
Podľa čoho vyberáte cenné papiere do fondov investujúcich na česko-slovenskom trhu?
-- Máme mandátne zmluvy s viacerými obchodníkmi s cennými papiermi, ktorí nám dávajú tipy a odporúčania na to, kam investovať. Ak zistíme, že cenný papier je dostatočne kvalitný, nebránime sa ho nakúpiť do viacerých fondov. Vždy však dodržiavame zákonom stanovené limity. Okrem získavania informácií z vestníkov sa môže stať, že nakúpime akcie a podstatné informácie získavame prostredníctvom akcionárskych práv. Na základe získaných údajov sa potom rozhodujeme o nákupe väčšieho balíka akcií. Neprezentujeme fondy ako fondy s jasne vyprofilovanou investičnou stratégiou. Stratégiu fondu orientujeme vo vzťahu k tomu, ako to vnímajú naši klienti, t. j. najmä z pohľadu doby na investovanie a z pohľadu výnosov.
Na internetovej stránke Asociácie správcovských spoločností je zverejnená iba časť z portfólia vašich fondov.
-- Nezverejňovali sme tie tituly, ktoré sme plánovali predať. Z obchodného hľadiska nie je bežnou praxou zverejňovať pripravované obchody, navyše by to mohlo viesť k ovplyvneniu vývoja ceny týchto papierov na trhu. Kompletný zoznam cenných papierov v majetku fondu si môže zadovážiť každý, kto má záujem na našich predajných miestach a na internete. Portfólio fondu sa však môže dočasne považovať aj za obchodné tajomstvo. Nie sme jediní, kto si ho stráži.
Ako vnímate kritiku ohľadne oceňovania cenných papierov vo vašich fondoch?
-- Bohužiaľ, slovenským špecifikom je aj to, že k danej téme sa vyjadrujú ľudia, ktorí si neoveria to, o čom hovoria. Keďže všetky činnosti robíme v súlade so zákonom a s vyhláškou o oceňovaní cenných papierov vo fondoch, považujeme to za neprofesionálne, neadekvátne a neznalé veci. Tieto informácie sa dokonca týkajú cenných papierov, ktoré sa v majetku fondov už dlhšie nevyskytujú a takzvaní kritici asi majú problém overiť si, že ocenenie v čase, keď boli cenné papiere v majetku fondov, bolo vykonané tak, ako ukladá zákon -- o čom sa dá veľmi ľahko presvedčiť.
Vo vašich fondoch sú aj pohľadávky, ktorých vznik zákon bližšie neupravuje. Ako tieto pohľadávky vznikli?
-- Pohľadávky sú upravené zákonom o účtovníctve, pretože sú v prvom rade bežnou účtovnou majetkovou položkou, ktorá vzniká v obchodných vzťahoch. Zákon o kolektívnom investovaní o možnosti ich existencie hovorí len veľmi málo a nepriamo v ustanovení paragrafu 40, kde je spoločnosť povinná "zabezpečiť splatenie pohľadávok v prospech majetku fondu". Pohľadávky, na ktoré sa pýtate, vznikli v súvislosti s uplatnením predajných opcií našej spoločnosti voči partnerom, s ktorými sme mali uzatvorené opčné zmluvy. Tieto zmluvy boli uzatvorené v minulosti za účelom obmedzenia rizika pri predaji cenných papierov v budúcnosti. Rád by som zdôraznil, že opciu si uplatňovala naša spoločnosť, z čoho vyplýva, že protistrana v takomto type obchodu v podstate nevie, kedy takáto situácia nastane. Z toho logicky vyplýva, že v časovom okamihu uplatnenia opcie nemusí mať dostatok zdrojov. Vtedy sa v účtovníctve objaví pohľadávka. Nezávisle na tom máme v každej zmluve zabezpečené aj to, že ak by takáto situácia nastala, pohľadávka v nesplatenej výške je osobitne úročená, čím sa podielnikom zabezpečuje dodatočné zhodnotenie majetku.
Ako sa tieto majetkové položky oceňujú?
-- Oceňujú sa v ich účtovnej hodnote k príslušnému dňu ocenenia majetku vo fondoch, inými slovami, každá koruna zaúčtovanej pohľadávky je korunou majetku fondu. K tejto sume sa po zaplatení navyše pripočítajú už spomínané úroky, prípadne zmluvné pokuty. Tieto položky sa však účtujú až po ich pripísaní na peňažný účet, aby neskresľovali hodnotu majetku vo fonde.
Čo sa s nimi bude diať v budúcnosti?
-- Vzhľadom na ukončenú základnú reštrukturalizáciu majetku je zrejmé, že nie je dôvod na vznik ďalších pohľadávok. Tie, o ktorých podiele som už hovoril, sa priebežne, vo veľmi krátkom čase, znížia na nulu.
Aké cenné papiere vo fondoch môžu podliehať polemike a prečo je to tak?
-- Spravidla ide o cenné papiere, s ktorými sa neobchoduje denne alebo týždenne. To však neznamená, že sú to nekvalitné papiere. Treba si uvedomiť, že najmä investície v uzavretých fondoch sú dlhodobé a cenný papier sa do nich nakupuje najmä z pohľadu budúceho očakávaného výnosu z týchto papierov, teda nie z pohľadu ich predaja. Rovnako netreba zabúdať, že frekvencia ich obchodovania je podmienená mnohými faktormi. Zákon aj v tomto prípade pamätá na prípadnú potrebu odpredaja cenného papiera a dáva k dispozícii lehotu až šiestich mesiacov.
Podľa štatistík máte veľké množstvo malých klientov. Je to skôr výhoda alebo nevýhoda?
-- Je to obrovská výhoda. Čím je väčší počet klientov s nižším vkladom, tým je klientela stabilnejšia. Ešte sa nám nestalo, že by sme pri odchode niekoľkých klientov museli citeľne zasahovať do portfólia fondu.
Ako by ste charakterizovali klienta Prvej Penzijnej?
-- Priemerný občan Slovenskej republiky, priemerne informovaný o tom, čo takáto investícia zahŕňa, s priemerným príjmom a priemernými životnými nákladmi.