Daň za užívanie verejného priestranstva je jednou z miestnych daní. Jej vyrubenie je v pôsobnosti obce, do ktorej smerujú aj jej výnosy. Pred poslednou novelizáciou zákona v novembri tohto roku sa daň platila aj za dočasné parkovanie motorového vozidla na verejnom priestranstve, podľa ministerstva financií sa však nedala vyberať účinne a na základe právnych podkladov, preto bola zo zákona vypustená. Teraz sa platí iba za osobitné užívanie verejného priestranstva. Pod verejným priestranstvom sa v tomto konkrétnom prípade chápu verejnosti prístupné pozemky vo vlastníctve obce.
Osobitné užívanie
Platcom dane je fyzická alebo právnická osoba, ktorá "osobitne používa verejné priestranstvo". Pod týmto slovným spojením sa skrýva umiestnenie rôznych zariadení, napríklad zariadenia slúžiaceho na poskytovanie služieb (napríklad letnej terasy), stavebného zariadenia (napríklad lešenia, ktoré blokuje chodník), reklamných pútačov, predajného zariadenia (napríklad predajného stánku), cirkusu, lunaparku a podobných atrakcií, ako aj skládky odpadu na verejnom priestranstve. Výška dane závisí od plochy, ktorú niektoré z týchto zariadení zaberá. Počíta sa v štvorcových metroch, pričom sa platí za každý začatý m2. Počet m2 sa potom vynásobí množstvom dní, počas ktorých dochádza k používaniu verejného priestranstva. Daňová povinnosť teda vzniká umiestením zariadenia na verejnom priestranstve, končí sa jeho odstránením.
Obce určujú, koľko zaplatíte
Sadzbu dane určuje obec vo všeobecne záväznom nariadení. V ňom špecifikuje, ktoré priestory sú verejným priestranstvom, čo presne znamenajú osobitné spôsoby ich užívania, kde môžu byť umiestnené aké zariadenia. Nariadenie určuje aj ďalšie podrobnosti a náležitosti, ako je oznamovacia povinnosť, spôsob výberu dane či prípadné oslobodenia od dane. Hospodárske noviny zisťovali, akým spôsobom sa novelizácia zákona dotkla tejto dane a aká je jej výška v dvoch najväčších slovenských mestách.
V Košiciach sa daň nemení
Podľa Jany Geročovej, hovorkyne primátora mesta Košice, mesto zatiaľ nezmenilo sadzbu za osobitné užívanie verejného priestranstva. Možno tak však urobí už na jar budúceho roku. V súvislosti s novelizáciou zákona o miestnych daniach mesto zrušilo všeobecne záväzné nariadenie číslo 85, ktoré už nebolo v súlade s aktuálnym právnym stavom. Hovorilo totiž o dani za dočasné parkovanie motorových vozidiel na verejnom priestranstve, ktorá bola novelou zrušená. Výpadok príjmov do mestskej kasy bude mesto zohľadňovať v dani za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta. V nariadení o tejto dani zmenilo najmenší interval parkovacích kariet z hodiny na polovicu a rozšírilo historické centrum mesta o niektoré priľahlé ulice. Obyvatelia obývajúci tieto časti mesta si budú môcť zakúpiť rezidenčné karty, ktoré im umožnia parkovať v centre bez ďalšieho platenia tejto dane.
V niektorých častiach Bratislavy sa daň zníži
Hlavné mesto prijalo nové všeobecne záväzné zariadenie o dani za užívanie verejného priestranstva. Hlavným motívom zmien bola podľa hovorkyne magistrátu Evy Chudinovej potreba zmeniť staré sadzby za zabratie verejného priestoru stavebnými prácami. Príkladom je daň za výkopové práce na verejných priestranstvách, ktorá je podľa nového nariadenia 80 korún za meter a deň, po tridsiatich dňoch prác sa však zdvojnásobuje na 160 korún. V pôvodnom nariadení bola sadzba tejto dane 20 korún za meter a deň. Zvýšenie má byť podľa Chudinovej motiváciou pre stavebníkov, aby s prácami neotáľali. Zmenila sa aj sadzba dane za umiestnenie vonkajšieho sedenia na verejnom priestranstve. Pôvodné nariadenie totiž nerozlišovalo medzi samotnými mestskými časťami, iba medzi centrom mesta a zvyškom mesta. V novom sa medzi nimi zohľadňujú rozdiely, takže zatiaľ čo v dosiaľ platnom nariadení sa platila rovnaká daň za vonkajšie sedenie v Petržalke a napríklad v Devínskej Novej Vsi (15 korún za m2 a deň), podľa nového nariadenia tam bude rozdiel. V Petržalke to bude 20, v Devínskej 10 korún za m2 a deň. Ešte menej zaplatia daňovníci v okrajových častiach, ako je Záhorská Bystrica či Vajnory -- len 6 korún za meter a deň. Podľa Chudinovej tak spravili, aby zosúladili sadzbu daní, ktoré vyrubujú mestské časti a samotný magistrát. Existoval tam totiž rozdiel medzi daňou za užívanie pozemkov vo vlastníctve mestskej časti a vo vlastníctve hlavného mesta. Chudinová použila príklad Starého Mesta, v ktorom si magistrát pýtal 30 korún a mestská časť 50 korún za m2 a deň. A to často išlo o susediace ulice v srdci Starého Mesta.
StoryEditor