Odmyslime si na chvíľu Grécko, krajinu, kde sa zásadne nakopia všetky problémy naraz, a pozrime sa na krajinu, ktorá patrí k vzorným žiakom eurozóny, ktorá by vlastne nemala mať žiadne problémy – Fínsko. Nuž, nie je to tak, Fínsko sa nachádza už štvrtý rok za sebou v recesii.
Nová doba
Tak ako iné krajiny, aj Fínsko pocítilo v roku 2008 finančnú krízu. Navyše, Apple ublížil fínskemu priemyslu – iPhone (a jeho nasledovníci) zlikvidoval Nokiu a iPad (a jeho nasledovníci) výrazne poškodil papierenský priemysel. K tomu sa pridá čoraz viac nezmyselné embargo voči Rusku, ktoré Fínsko ako susednú krajinu s Ruskom poškodzuje viac ako iné krajiny.
Čo to má s eurom? V prvej fáze viac-menej nič, ale pri riešení o to viac. Normálna reakcia ekonomiky je totiž devalvácia, teda (v ideálnom prípade dočasné) znehodnotenie vlastnej meny, čo zlacní export a zdraží import, a tak pomôže naštartovať ekonomiku. Fínsko sa tejto možnosti (a nielen tejto) prijatím eura zbavilo, a tak sa potáca.
Niečo sa pokazilo
Konkrétne: šesť rokov po kríze z roku 1929 bola fínska ekonomika na tom o 19 percent lepšie, šesť rokov po kríze z roku 1990 bola na tom asi o dve percentá lepšie. Inými slovami, fínska ekonomika sa šesť rokov po týchto dvoch krízach (keď nemala euro) zotavila. No dnes, šesť rokov po kríze z roku 2008, je na tom o šesť percent horšie a zotavenie je v nedohľadne. Iný príklad: ekonomika susedného Švédska (ktoré euro nemá) rástla od roku 2008 o viac ako deväť percent, tá fínska klesla o spomínaných šesť percent.
Nový chorý muž
A tak sa Fínsko za posledné roky vyvinulo na „chorého“ muža Európy a čakajú ho opatrenia také bolestivé, ako ich zažíva Grécko. To je najmä znižovanie miezd a zvyšovanie daní. Alebo vystúpenie z eurozóny, keďže na rozdiel od Grécka je Fínsko ešte stále dostatočne bohatá krajina s dostatočnými rezervami a pomerne nízkym dlhom a mohla by si takúto odvážnu zmenu dovoliť. To sa stáva čoraz predstaviteľnejšou alternatívou – zatiaľ čo si v roku 2001 len 19 percent Fínov myslelo, že mimo eurozóny by sa im darilo lepšie, si to dnes myslí už 44 percent, so stúpajúcou tendenciou. Mimochodom, v tomto roku bude fínsky parlament o vystúpení z eurozóny rokovať. Aby eurohujeri neboli prekvapení výsledkami.