Víťa Válka je dizajnér na voľnej nohe a veľkú časť roka žije so svojou štvorčlennou rodinou v karavane na cestách po Európe. Stretla som sa s ním ako s jedným z mojich hostí trochu inak – v Slovenskom národnom divadle. Jeho dve malé dcéry sa po ňom počas rozhovoru šplhali ako po lezeckej stene a ja som sa zrazu cítila ako s nimi v karavane.

Či nepotrebuje občas svoj pokoj a súkromie? Tejto otázke ako keby nerozumel. Ja som zas nerozumela jeho nerozumeniu. Veď človek má niekedy všetkého plné zuby, chce mať svoj priestor! Následne som veľmi rýchlo pochopila, že Víťa nemá mať čoho plné zuby. S rodinou žije v harmónii, nechodí do práce, kde mu všetci lezú na nervy, nestretáva strapce zbytočných ľudí, z ktorých sa len zriedka dá niekto odtrhnúť. Pracuje zhruba šesť hodín denne. Keď sa počas práce naňho nejaké to dieťa vyšplhá a vyjadrí neprehlušiteľnú túžbu vyliezť s ním na ten strom, pri ktorom akurát v Provensalsku kempujú, Víťa všetko nechá a ide na to. Keď však treba pracovať ďalej, deťom to vysvetlí a deti idú visieť niekam z nejakého iného stromu, aby mal otec pokoj.

Vedúci pocestnej rodiny to vysvetľuje tak, že dieťa od začiatku vidí, ako otec pracuje. Nie je izolované od prirodzenej každodennosti na rozdiel od bežného potomstva, ktorému sa ráno otec vytratí bohvie kam. Či je otec agent, alebo povrazolezec, v zásade si dieťa nemôže nikdy overiť. Ono je totiž odložené do inštitúcie, ktorá dôkladne separuje deti od dennodenného diania a potom ich zas vráti naspäť k rodičom, ktorí naozaj chcú mať svätý pokoj, lebo šéf povrazolezcov bol dnes výnimočne nepríjemný.

Nehovorím, že každý môže a že by každý mal prestúpiť s rodinou do karavanu, ale nejaká forma nejakého karavanu nám parkuje v živote každého z nás. Len ju občas nevidíme. Cieľová stanica sloboda sa zrazu stane cestou a život nadobudne iné čaro. Víťa to povedal pekne. Platíme 30 rokov hypotéku za dom, v ktorom vlastne netrávime čas, lebo sme v práci, a keď zrazu čas máme, deti už sú odídené do svojich hypoték. Bolo to milé stretnutie s Víťom Válkom. Môj obdiv majú všetci, ktorí nejaký ten svoj „karavan“ už našli.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.