Budúcnosť, akú chceme, nie aká príde

Jednou z úloh môjho úradu je vypracovať podľa vzoru vyspelých krajín národný infraštruktúrny plán, ktorý explicitne pomenuje infraštruktúrne projekty potrebné pre lepší život obyvateľov tejto krajiny. Na prvý pohľad sa zdá, že ide o jednoduchú vec. Vláda by mala vedieť, aké cesty, energetické zdroje, vedecké parky či nemocnice občania potrebujú. Lenže investície do infraštruktúry sú spravidla finančne veľmi náročné a očakáva sa, že budú slúžiť ľuďom nielen dnes, ale aj o dvadsať či tridsať rokov. A práve pohľad do budúcnosti robí z tejto zdanlivo jednoduchej úlohy komplikované zadanie.

Žiadny prognostik nedokáže predvídať budúcnosť. To, čo je dnes prísne strážený zárodok vedeckého objavu, môže byť v roku 2030 bežne dostupnou technológiou. Politik však nemôže nerobiť nič a len čakať, čo budúcnosť prinesie. Jeho ambíciou by malo byť ponúknuť občanom víziu – otázku, čo nám budúcnosť prinesie, nahradiť pomenovaním toho, akú budúcnosť chceme.

Vo Fínsku tomu hovoria správa o budúcnosti. Nie je to však príbeh, ktorý začneme písať na čistom liste papiera. Žijeme v krajine, ktorá má svoje silné stránky, ale aj problémy. Vízia musí vychádzať z toho, kde sa naša spoločnosť nachádza dnes, aké máme problémy – my aj svet – a ako ich chceme riešiť. Vízia musí pomenovať aj cieľ, pretože ak máme sledovať kurz i v podobe investícií do infraštruktúry, musíme vedieť, prečo to robíme.

V minulosti bolo našou víziou stať sa členom Európskej únie. Po roku 2004 sme podobne ako iné nové členské štáty odsunuli úvahy o budúcnosti na vedľajšiu koľaj. Je totiž pravdou, že potrebu dlhodobej vízie majú najmä štáty, ktoré nie sú súčasťou väčšieho celku. Ako členský štát EÚ sme boli zastrešení strategickou agendou Európa 2020. Lenže časy sa menia a svoju budúcu podobu hľadá aj Európska únia. Ak sa má Slovensko podieľať na diskusii o budúcnosti EÚ, musí najskôr poznať svoje vlastné smerovanie.

Príkladom pre nás môže byť Litva – jej vízia do roku 2030 sa sústreďuje na tri oblasti: spoločnosť, ekonomiku a spôsob vládnutia. Pred každou z nich je prívlastok „smart“. Možno sa vám to zdá jednoduché. Ale skúste osloviť hoci aj vašich známych a priateľov a opýtať sa ich, aké má byť Slovensko v roku 2030. A ak vám odpovedia, že Slovensko má byť „smart“, tak ako v Litve, opýtajte sa ich, čo to znamená a ako to dosiahnuť. Takto sa totiž rodia vízie o spoločnosti.