Každá krízová situácia je výzvou a problémom, ale najmä od toho, ako sa k nej postavíme, závisí, či nás posunie smerom ku katarzii, alebo katastrofe.
Kríza a ohrozenie liberálnej demokracie je realitou, rovnako ako nevyhnutnosť zmeny. Po brexite a Trumpovi je to už jasné, čo je však jasné oveľa menej, je to, čo treba a čo sa dá robiť, aké máme alternatívy a aký je rozdiel medzi riešeniami a pseudoriešeniami.
Myslím si, že čo sa týka alternatív, tak lepšia možnosť neexistuje, pretože alternatívami k liberálnej demokracii môžu byť len neliberálna demokracia (ako ju poznáme napríklad z Ruska, Turecka, Bieloruska či Maďarska), alebo diktatúra (napríklad Severná Kórea alebo Kuba).
Zároveň platí, že dnešný model liberálnej demokracie má obrovské slabiny a deformácie, ktoré ohrozujú jeho podstatu. Riešením teda nie je odmietnutie liberálnej demokracie, ale jej posilnenie. Kľúčovým pojmom a hodnotou je práve sloboda. Ale sloboda, to nie je len voľnosť, to je aj zodpovednosť, to nie je len nezasahovanie, ale aj jasné pravidlá a ich dôsledné vynucovanie.
Ukážme si to na príklade základných funkcií štátu. Každý študent práva sa učí, že jedným zo základov existencie a fungovania štátu je zvrchovaná moc jeho orgánov nad územím a nad ľuďmi na tomto území. Samozrejme, zvrchovaná moc na základe zákonov, ktoré musia byť všetkými ľuďmi na území štátu rešpektované a ich rešpektovanie vynútiteľné, teda porušenie sankcionovateľné a sankcionované.
Aká je dnes realita napríklad v krajinách západnej Európy, kde je kríza liberálnej demokracie najviditeľnejšia? Štát, hoci napuchol a expandoval do oblastí, ktoré nie sú jeho nevyhnutnou úlohou a kde skôr škodí, neplní túto svoju základnú a zásadnú funkciu.
Najlepším príkladom sú tzv. „no go“ zóny, kde sa štát už ani nepokúša uplatňovať dodržiavanie a vynucovanie práva. Existujú vo všetkých západoeurópskych krajinách a značná časť z nich sú väčšinovo moslimské enklávy, kde sa neuplatňuje právo domovskej krajiny, ale islamské právo šaria. Len vo Francúzsku je takýchto „no go“ zón 751 a ich zoznam je dokonca uvedený na francúzskej vládnej stránke.
V Británii bolo zistených 85 šarijských súdov súdiacich v rozpore s britskými zákonmi. Theresa Mayová ešte ako ministerka vnútra uviedla, že v Británii sa „vyvinulo paralelné islamské súdnictvo diskriminujúce ženy“.
Je evidentné, že situácia je neudržateľná. Rok 2017 v mnohom naznačí, ktorým smerom sa svet a špeciálne Európa vydajú. Či to bude katarzia, katastrofa alebo kalamita.
Ivan MiklošPavol Funtál
StoryEditor