Podľa odborných výskumov máme za sebou najdepresívnejší pondelok roka. Podľa mojich laických odhadov nás logicky čaká najšťastnejší piatok roka, keďže ním uzavrieme ten neskutočne depresívny týždeň. Ak sa bavíme o klinickej depresii, tak nie je asi o čom. Ale ak prevetráme tému blbej nálady, klasickej „depky“ a nechuti ráno vstať z postele, podrobila som sa amatérskemu výskumu sama. Samu seba a moje blízke okolie, kamarátov, skrátka všetok dostupný výskumný materiál.
Podľa týchto pozorovaní depka pochytí skúmaný materiál vtedy, keď uverí tomu, že veci by mali byť inak než sú. „Mali by sme vstávať neskôr než zvoní budík, mali by sme mať možno inú prácu, mali by sme sa zobudiť vedľa inej osoby, nemali by sme cítiť bolesť kĺbu keď lezieme z postele a hlavne by už mal byť víkend!“ Akýsi únik od toho, čo je, popieranie danej situácie, spôsobuje mentálne „bobo“ zvané depka.
Bobo môžeme zintenzívňovať ďalšími únikmi od statusu vecí, aké sú. Napríklad také porovnanie je výborný spôsob, ako sa podvoliť depke. Ono totiž vždy bude niekto úspešnejší, zdravší, krajší, mladší, uznávanejší, veselší, obľúbenejší než sme my. Na tieto účely slúžia občas v niektorých prípadoch sociálne siete. Hneď ráno si môžeme prelistovať ponuku toho „najlepšieho“, čo ľudia zjedli, zažili, navštívili, aké neuveriteľné šťastie prežívajú a ako fantasticky vyzerajú na fotke po tom, čo pol hodinu hľadali ten správny ideálny uhol a svetlo. Všetko často len preto, aby obstáli v rozšírenej disciplíne spoločenského porovnávania sa.
Cesta v čase nás dovedie k depke tiež. „V minulosti bolo niečo lepšie, v budúcnosti sa udejú určite strašné veci, lebo veď aj iným sa to už stalo... pretože všetci v tejto krajine by mali voliť takých politikov, ako si myslíme my, lebo inak pôjde celá krajina do záhuby.“
Posledný recept na depku je uverenie jedinej vlastnej pravde vlastného postoja voči spoločenským témam. Pretože čím viac lipneme na vlastnom názore, o to viac iných názorov nás irituje a z dlhodobého hľadiska sa vo svojom nepochopení „masou nezrelých idiotov“ cítime depresívne.
Takže záver výskumu hovorí o tom, že pondelok chudák za nič nemôže, piatok nič nevyrieši a víkend nám môže privodiť tiež len depku, keď budeme dva dni tráviť v nervóznom očakávaní pondelka. Neunikať, necestovať v čase, neporovnávať, neočakávať iné, obľúbiť si, čo je, prijať názory iných. Lebo inak je tu ešte riešenie, ktoré môj starý otec zvykol hovorievať na ľudí s bežnými spoločenskými depkami – krompáče im do rúk. A hneď v pondelok.