Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
11.09.2021, 18:00

Ani po útokoch z 11. septembra sa architekti nepoučili

Veže znamenali koniec starého New Yorku, symbolom mesta sa stali až po zrútení.

Ani po útokoch z 11. septembra sa architekti nepoučili
Zdroj: Reuters

© The Financial Times Limited 2020. Všetky práva vyhradené.

Za preklad článku zodpovedajú výhradne Hospodárske noviny. Financial Times Limited nenesie žiadnu zodpovednosť za presnosť alebo kvalitu prekladu.

Pred 20 rokmi sa architektúra stala terčom. 11. septembra 2001 o 8.46 Mohamed Atta, niekdajší egyptský študent architektúry, inžinier a urbanista, namieril lietadlo do Severnej veže Svetového obchodného centra. Bol to symbolický útok na hegemóniu USA, modernizmus a globalizáciu, ktorá je obsiahnutá v samotnom názve.

Tento starostlivo naplánovaný a deštruktívny čin viedol k smrti takmer tritisíc ľudí a zmenil svetoznámu panorámu. Pred 30 rokmi bola samotná výstavba Svetového obchodného centra ničivým činom, ktorý nahradil jedno mesto iným.

Prístavné móla, doky, továrne, štvrť zvaná Malá Sýria a jej obchody a libanonské reštaurácie boli nahradené kancelárskou monokultúrou.

Veže, ktoré navrhol Minoru Yamasaki, stáli na bezútešnom námestí, ktoré bolo synonymom mestského odcudzenia. Mali svoj rozmer, no bolo ťažké ich milovať. Pripomínali finančné stĺpcové grafy a vyzerali tak, ako boli vytvorené, na čo najväčšie zhodnotenie pôdy. Predstavovali tiež spojitosť globálnych financií a transformácie verejného priestoru na súkromný zisk. Znamenali koniec starého New Yorku, zničenie takmer stredovekého jadra postaveného holandskými osadníkmi a centra ako rušného, ​​chaotického susedstva. Niekdajší Nový Amsterdam bol pritom globalizáciou svojho druhu, umiestnením európskeho opevneného mesta na novú svetovú stranu.

Veže predstavovali globalizáciu v inom meradle, bezpredmetnú architektúru neskorého modernizmu. Bolo to paradoxne ich zničenie, ktoré ich spojilo s mestom. Stali sa trvalejším obrazom ako v čase, keď stáli. Pamätník a zachovanie prázdnoty zaistili, že miesto je teraz súčasťou turistickej a pamäťovej ekonomiky, nie finančnej.

Po útoku sa Ground Zero stala najviditeľnejšou svätyňou na svete, ktorá bola plná kvetov, sviečok a fotografií stratených príbuzných. Priestor zmenil svoju hodnotu z realitnej na ľudskú a stal sa nedotknuteľným. Rozprúdila sa debata o tom, čo alebo či sa má prestavať. Architekti vo svojich návrhoch zameraných na vyššiu bezpečnosť sa len málo poučili z chýb 70. rokov minulého storočia. Až na to, že teraz majú silnejšie betónové jadrá, základne odolné proti výbuchu a masívne stĺpiky.

Je zvláštne, že 84 percent všetkých veží, ktoré majú dnes výšku viac ako 200 metrov, bolo postavených po 11. septembri. Architektúra zostáva plánom na vyťaženie maximálnej hodnoty.

Kým sa poisťovňa Swiss Re sporila s developerom Larrym Silversteinom o hodnote dvojičiek, zároveň plánovala svoje londýnske sídlo v ikonickej budove, takzvanej uhorke. Tá bola tiež bol postavená na mieste tragédie. Sídlo Pobaltskej burzy bolo takmer úplne zničené bombou IRA v roku 1992. Veža, ktorú navrhol Foster + Partners (ktorý tiež navrhol jednu z budov v Ground Zero), vyrástla na mieste niekdajšej pamiatky. Ak by ste chceli symbol firemnej hegemónie, sotva by ste sa hľadali lepšie ako práve v London City alebo na prestavanom World Trade Center.

V roku 2001 sa špekulovalo, že architektúra už nikdy nebude rovnaká, no to sa nestalo. Urbárne dedičstvo z 11. septembra je muzeifikácia a tendencia miest reflektovať na svoje tragédie a myslieť aj ďalej. Či už ide o pamätník holokaustu navrhovaný Westminsterom, alebo pamätník 9/11, význam bol prenesený tak, aby korporátna architektúra mohla pokračovať ako doteraz. Nič sme sa nenaučili.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.