"Made in Czechoslovakia" slovenský vývoz nespasí

Na výrobky zo Slovenska a z Česka by sa mohlo vrátiť označenie "Made in Czechoslovakia". To by malo obom štátom pomôcť pri dobývaní trhov tretích krajín, ako je India, Čína či africké štáty. Zhodli sa na tom cez víkend premiér Robert Fico s českým kolegom Jiřím Paroubkom. Presná predstava však zatiaľ neexistuje.
"Teraz máme na práci dôležitejšie veci, než to, aby už boli konkrétne návrhy na stole," povedala premiérova hovorkyňa Silvia Glendová. S česko-slovenským označením nemajú problém ani národniari. "Malo by však byť minimálne s pomlčkou a veľkým S," hovorí Rafael Rafaj, poslanec Slovenskej národnej strany. Význam spoločnej značky vidí pre niektoré spoločné podniky či komodity, ktoré boli pre Československo tradičné. "Vieme si predstaviť, že by toto označenie používalo napríklad sklárstvo, pri niektorých novších produktoch, kde nie je tradícia, by to zrejme nemalo ten efekt," tvrdí Rafaj.

Iba eufória?
Niektorí slovenskí výrobcovia veľké výhody v spoločnej značke nevidia. "S Českom spolupracujeme aj bez spoločnej značky, a to je otázka dodávok komplet elektrární. Zdá sa mi to trošku umelé, neviem, či by to v niečom pomohlo," myslí si Vladimír Adamec zo SES Tlmače. Podľa Vlada Kalinu, generálneho sekretára Zväzu elektrotechnického priemyslu, by sa našli aj výrobcovia, ktorí by takúto ideu podporili. "Táto značka mala vo svete zvuk. Označenie by som však nedal ako povinnosť, ale ako možnú alternatívu," tvrdí Kalina.
Českí výrobcovia nápady premiérov neberú vzhľadom na formovanie novej vlády príliš vážne. "Neviem, čo pán Paroubek vymyslel. Jeho predstavu poznáme len z tlače, takže nie je jasné, ktoré výrobky by to mali byť. Rovnako ani to, či to myslel vážne alebo je to len eufória," myslí si Zdeněk Liška zo Svazu průmyslu a dopravy.

Ľudí pôvod výrobku nezaujíma
Efekt staronového označenia by bol na domácom trhu slabý. Označenie krajiny pôvodu si podľa Miroslava Segeta z prieskumnej agentúry Zoom In ľudia všímajú čím ďalej tým menej. "Robia tak hlavne pri problémoch s určitým druhom tovaru v tej-ktorej krajine, napríklad pri výskyte BSE," tvrdí. Celkovo však ide ľuďom skôr o výrobcu.
"Začínajú sa orientovať na kvalitu produktov, ktorú im garantuje značka výrobku, a nie krajina výrobcu. Napríklad obuv Adidas vyrábaná v Číne," dodáva. Označenie Made in Czechoslovakia môže podľa neho zmiasť hlavne patriotisticky naladených spotrebiteľov na Slovensku, ktorí hľadajú Made in Slovakia. Na druhej strane pripúšťa, že sa takto môže podporiť predaj slovenských výrobkov v Česku a opačne českých produktov u nás.
"V zahraničí to pomôže pri predaji slovenských produktov, ktoré sú historicky radené ako produkty z Česka. Celkovo to považujem skôr za krok späť a zdá sa mi zbytočné otvárať otázku, ktorá sa vyriešila pred trinástimi rokmi rozdelením republík," myslí si.

Boli by sme prví
V Európe nie je známy prípad, aby dva suverénne štáty používali spoločnú obchodnú značku. Po rozpade Juhoslávie skončili nové štáty s používaním označenia Made in Yugolavia. Rovnako sa zachovali aj bývalé štáty Sovietského zväzu. Nikto z nich nemá záujem o označenie Made in USSR, aj kvôli jej povesti nízkej kvality.
Vznikajú aj nové obchodno-výrobné značky. Niektoré členské štáty Európskej únie označujú tovar Made in EU. Gibraltarská firma Alvito Holdings si zase dala zaregistrovať ochrannú známku Not Made in China. Veľký záujem o ňu prejavili najmä firmy s luxusnými výrobkami, ktoré sa chcú aj takýmto odlíšiť od konkurencie a prilákať zákazníkov.