The Wall Street Journal
Začiatok októbra bol pre Gruzínsko vyčerpávajúci. Letecké, železničné, námorné, pozemné a poštové spojenia prerušil jednostranne náš najväčší sused, Ruská federácia. Hneď potom boli Gruzínci žijúci v Rusku vystavení etnickým útokom, ktoré mohla Európa sledovať naposledy na Balkáne v 90. rokoch. Útoky na Gruzíncov majú však oveľa zlovestnejší historický podtón. Stovky Gruzíncov deportovali, obchodníkov šikanujú, ženy bezdôvodne testujú na pohlavne prenosné choroby a deti oddeľujú od ich rodín.
Je však jednoduché kvôli týmto bezútešným faktom odvrátiť pozornosť od oveľa dôležitejšieho príbehu: Len v priebehu troch rokov sa Gruzínsko transformovalo z gangstrami riadenej ekonomiky na sľubne demokratickú krajinu s jednou z najrýchlejšie rastúcich ekonomík sveta. Svetová banka nedávno označila Gruzínsko za najväčšieho reformátora na svete a za najmenej skorumpovanú tranzitívnu ekonomiku. Len minulý mesiac NATO posunulo Gruzínsko do novej fázy rokovaní o členstve, pričom uznalo pokrok v politike, ekonomike a v armáde. A vzápätí sme dokončili akčný plán spolupráce s EÚ, ktorý počíta s nezvratným smerovaním Gruzínska na Západ.
Ide o výraznú zmenu, ktorú zavŕšili slobodné a spravodlivé komunálne voľby, ktoré sa konali v pre nás kritickom období. Všetky úspechy sme si však tvrdo vybojovali. Obyvatelia dlho trpeli, no teraz sa môžu tešiť z prvých výsad slobody - práva voliť, plnohodnotného života a plánovania budúcnosti pre svoje deti bez ohľadu na majetok a bez obáv z diskriminácie či mafie.
Nebudeme riskovať pokrok, ktorý sme zaznamenali, za cenu akýchkoľvek unáhlených činov. Je nepochopiteľné, že sa nás Moskva snaží dohnať k samodeštrukčnej reakcii, ktorá by Rusku poskytla ospravedlnenie na potrestanie nášho úspechu. Koniec koncov, demokracia môže byť nákazlivá. Neexistuje však možnosť, že by sme konali nezodpovedne a impulzívne. Naše snahy v tomto smere sú už minulosťou. Sme viazaní demokratickými inštinktmi a zodpovednosťou k občanom a spojencom.
V skutočnosti je najviac nejasným aspektom posledného útoku Ruska to, že nebol ničím vyprovokovaný. Začiatkom októbra sme zadržali na 72 hodín skupinu dôstojníkov ruskej tajnej služby kvôli špionáži v Gruzínsku, no naša vláda ich prepustila. Bohužiaľ, toto nebol prvý prípad, keď sme jedincov spojených s podobnými, dokonca vražednými činmi, zadržali a odovzdali ruským úradom.
Verili sme, že toto posledné veľkodušné gesto dobrej vôle môže byť prísľubom premeny našich problémových vzťahov s ruskou vládou. Veľmi dlho sme boli terčom ekonomických sankcií Ruska a nepekných zásahov v našich provinciách, ktoré sa chcú odtrhnúť od Gruzínska. Opovrhovali našimi demokratickými inštitúciami. Chceli sme prelomiť nedôveru a nakrátko sme tomu uverili, Moskva však rozpútala pomstychtivý boj, ktorý mnohí v Rusku označili za etnickú čistku. Napriek tomu, že ruská polícia prenasledovala Gruzíncov, povzbudila ma odvaha niektorých členov gruzínskej menšiny v Rusku, ktorí vyšli do ulíc so žltou hviezdou a nápisom: Som Gruzínec.
Navzdory ceste vedúcej do záhuby existujú v tejto slepej uličke podmienky mierového riešenia. Gruzínsko nepredstavuje žiadnu fyzickú hrozbu pre Rusko - veď ako by mohol národ s menej ako piatimi miliónmi ľudí čeliť krajine tridsaťnásobne väčšej, navyše vyzbrojenej jadrovými zbraňami? Aby sme však mohli pevne stáť, musia nám byť oporou aj naši priatelia. Ak sa čo len jeden z nás podvolí násiliu alebo bude tolerovať politiku etnickej nenávisti, potom všetci riskujeme. Hodnoty, ktoré udržujú medzinárodný poriadok, sú ako reťaz - tá je tak silná, ako je pevné jej najslabšie ohnivko. Ohroziť či pozabudnúť na toto spojenie predstavuje nebezpečenstvo pre celé transatlantické spoločenstvo. Dnes sa Gruzínsko stalo súčasťou tejto reťaze.
Zásadná otázka, ktorú musí medzinárodné spoločenstvo zodpovedať, znie: Reaguje Moskva na špecifickú, unikátnu hrozbu zo strany Gruzínska? Alebo je Gruzínsko len vhodným terčom útoku, chiméra vytvorená politikmi pre vnútroštátne ciele? Inak povedané, šíri nenávisť a zlo Gruzínsko či Rusko? Zlá diagnóza môže mať nepekné následky pre bezpečnosť Západu. Pretože, ak medzinárodné spoločenstvo podcení súčasnú situáciu - dokonca horšie - ak donúti Gruzínsko podrobiť sa a vzdať sa ťažko získaných princípov a hodnôt, potom sa problém ľahko rozšíri na iné miesta.
Dôležité miesto Ruska vo svete je isté. V Bezpečnostnej rade OSN má pozíciu člena s právom veta. Jeho nerastné suroviny poháňajú európske a svetové ekonomiky. Má nukleárne zbrane. Nikto, a ani Gruzínsko, nebude požadovať izoláciu Ruska, tak ako je to v prípade Severnej Kórey či Zimbabwe. Nesmieme sa však slepo prizerať na porušovanie ľudských práv a prekračovanie noriem medzinárodného práva.
Urobíme všetko potrebné, aby sme súčasné napätie vo vzťahoch zmiernili. Posledné týždne sme mimoriadne opatrne konzultovali situáciu so spojencami v Európe. Gruzínsko je malá krajina, ktorá berie veľmi vážne záväzky voči medzinárodnému spoločenstvu, čo potvrdzuje aj účasť našich jednotiek v Kosove a Iraku. Nemáme v úmysle konať unáhlene a v rozpore so zámermi našich priateľov. Povzbudili nás náznaky podpory väčšiny demokratického sveta vo veci nešetrného správania Ruska.
Máme oveľa väčšie odhodlanie konať v súlade s európskymi spojencami. Pred nami je test, ako sa medzinárodné spoločenstvo zachová v kauze Južného Osetska a Abcházska. Minulý mesiac som na pôde OSN navrhol vytvorenie novej schémy pre zachovanie mieru v týchto gruzínskych provinciách a pre rokovania smerujúce k trvalej dohode. Tento návrh ocenil súčasný predseda OBSE, belgický minister zahraničných vecí Karel De Gucht. Musíme teraz podniknúť spoločné kroky na jeho implementáciu.
Cesta vpred nie je jednoduchá - no je jediným prípustným smerom pre moju krajinu. Nemôžeme sa pozerať späť: Epocha zvrchovaných pánov a studenej vojny je minulosťou.
Michail Saakašvili, prezident Gruzínska