Kniha je tovar ako každý iný. Týmto názorom podráždil kultúrnu obec na začiatku deväťdesiatych rokov nemenovaný český pravicový politik a ekonóm. Zrejme tým chcel povedať, že z hľadiska pravicového nazerania a čistej trhovej ekonomiky nie je dôvod, aby akýkoľvek tovar alebo služba požívali špeciálnu podporu alebo ochranu a že sa to týka aj kultúry.
Našťastie, takéto názory vedené slepým spoľahnutím sa na neviditeľnú ruku trhu neviedli k úplnému odstrihnutiu kultúry od štátnej podpory. Kultúra sa však v každom prípade dostala dlhodobo do ponižujúcej polohy prosebníka o peniaze a pre niekoho možno aj zbytočnej príťaže spoločnosti. Argumenty, že vyspelá spoločnosť musí dostatočne financovať kultúru a že význam umenia a kultúrnych hodnôt sa nedá merať peniazmi, sa ukázali málo účinné. Preto zapôsobila pred necelým rokom ako istý druh zjavenia a nádeje Štúdia o ekonómii kultúry v Európe, ktorú si dala vypracovať Európska komisia. Táto štúdia totiž dokazuje, že kultúrny sektor má nečakane mimoriadny ekonomický rozmer a prínos pre spoločnosť.
Zodvihnime teda hodenú rukavicu pravicových ekonómov, ktorí nás nútia pozerať sa na kultúru cez ekonomiku a uveďme pár čísiel zo spomínanej štúdie. Obrat sektora kultúry dosiahol v roku 2003 v EÚ 654 miliárd eur. Na porovnanie - obrat vytvorený výrobcami informačno-komunikačných technológií v tom istom roku bol 541 miliárd eur. V roku 2003 sa sektor kultúry podieľal 2,6 % na HDP EÚ. Opäť na porovnanie - sektor s potravinami a nápojmi sa podieľal iba 1,9 % a chemický, gumárenský priemysel a priemysel plastových výrobkov mal podiel 2,3 %. Zaujímavé sú aj údaje o schopnosti tvoriť pracovné miesta. Kým celková zamestnanosť v rámci EÚ v rokoch 2002 - 2004 klesla, zamestnanosť v sektore kultúry vzrástla o 1,85 %.
Tieto a ďalšie údaje dokazujú, že kultúra v širokom rozsahu - knihy, film, hudba, fotografia, divadlo, festivaly, koncerty, výstavy, dizajn, umelecké remeslá, pamiatky, múzeá, architektúra a ďalšie zložky takzvaného tvorivého sektora - má výrazne pozitívny sociálny a hospodársky dosah. Okrem toho, kreativita vlastná sektoru kultúry je aj jedným zo zdrojov inovácií a zvyšovania konkurencieschopnosti EÚ. O takýchto možnostiach a schopnostiach kultúry však málokto vie. Aj preto o nej stále diskutujeme v obmedzenom rámci, či má byť dotovaná, a ak áno, tak akým percentom HDP, akoby to boli premárnené peniaze.
Nie, kultúra nie je požieračom peňazí a nie je príťažou pre hospodárstvo štátu. Naopak, kultúra okrem nezmerateľného duchovného a oddychového významu je aj úspešným tovarom, priemyslom, službou, jednoducho oblasťou, ktorá v súhrne prináša aj ekonomický a sociálny zisk, čo zatiaľ ignorujeme. A preto naďalej nesúhlasím s názorom, že kniha je tovar ako každý iný. No už nielen preto, lebo obhajujem dotovanie kultúry, ale preto, lebo tie dotácie sa za istou hranicou ukazujú vysoko návratnými investíciami.
Marek Maďarič, minister kultúry a podpredseda Smeru-SD