Udalosti v oblasti Východočínskeho mora vyvolávajú vážne obavy o stabilitu a mier v tejto časti sveta. Vzťahy medzi krajinami v tomto regióne sú poznačené neblahým dedičstvom minulosti, predchádzajúcimi vojnovými konfliktmi, okupáciou, dlhotrvajúcimi územnými spormi a v súčasnosti aj ekonomickou konkurenciou.
Tretí hráč
Eskalácia napätia vo vzťahoch medzi Čínou a Japonskom kvôli skupine malých neobývaných ostrovov vyvolala emocionálne reakcie na obidvoch stranách. V Číne sa uskutočnili masové demonštrácie protestu proti postupu japonskej vlády, ktoré zašli tak ďaleko, že začali ohrozovať prevádzku v priemyselných podnikoch, patriacich japonským spoločnostiam.
Spor o malé ostrovy, nachádzajúce sa vo Východočínskom mori, však nemá dvoch, ale troch aktérov: okrem kontinentálnej Číny a Japonska si suverenitu nad piatimi ostrovčekmi a tromi útesmi, známymi pod názvom Diaoyutai, nárokuje aj Taiwan. V Číne sú tieto ostrovy nazývané Diaoyu, v Japonsku sú známe ako Senkaku.
Pohľad do histórie
Otázka o oprávnenosti nárokov troch susedných krajín na územie malých ostrovov má svoj právny, politický, historický a geografický rozmer. Každá z týchto krajín používa argumenty, ktoré majú potvrdiť, že práve ona má nespochybniteľné právo na Diaoyutai – Diaoyu – Senkaku. Informácie svetových médií o protijaponských excesoch v Číne do určitej miery zatienili fakt, že tretí účastník sporu – Taiwan – prichádza s iniciatívou, ktorá má za cieľ vytvoriť priaznivé podmienky na udržanie stability a mieru v regióne a na riešenie tunajšieho územného sporu mierovými prostriedkami.
Taiwan je najmenším aktérom konfliktu, ktorý nemá veľmocenské ambície. Je to navyše slobodná demokratická krajina, ktorá preferuje metódu vyjednávania pred silovými riešeniami. Taiwanský prezident Ma Ying-jeou už začiatkom augusta 2012 predstavil tzv. mierovú iniciatívu vo Východočínskom mori, založenú na princípoch ochrany suverenity, zažehnania konfliktov, udržania mieru, vzájomnosti, rozvoja a spoločného využitia zdrojov.
Taiwanské riešenie
Taiwanský prezident navrhol, aby sa táto mierová iniciatíva realizovala v dvoch fázach – aby sa najskôr uskutočnil mierový dialóg a rokovania, a neskôr by sa dospelo k spoločnému využitiu zdrojov, vzájomnej spolupráci a rozvoju.
Taiwanská snaha sa pritom neobmedzuje iba na všeobecne znejúci návrh začať dialóg a rokovania, ale vytyčuje konkrétne oblasti, v ktorých spolupráca môže priniesť úžitok všetkým stranám sporu, a tým aj zmierniť napätie, ktoré v súčasnosti poškodzuje všetkých.
Taiwan navrhuje nadviazať regionálnu spoluprácu v oblasti rybolovu, spoločnej ťažby nerastných surovín, medzinárodného morského vedeckého výskumu, ochrany životného prostredia a bezpečnosti na mori. Realizácia takejto komplexnej mierovej iniciatívy má, podľa Taiwanu, viesť k tomu, aby terajšiu konfrontáciu vystriedali rokovania a aby tri paralelné línie bilaterálnych vzťahov (Taiwan – Japonsko, Taiwan – kontinentálna Čína, Japonsko – kontinentálna Čína) sa postupne zlúčili do jednej línie trilaterálneho regionálneho dialógu.
Sila Taiwanu na presadenie vlastnej mierovej iniciatívy je síce v porovnaní s dvomi súperiacimi veľmocami (kontinentálnou Čínou a Japonskom) obmedzená, avšak snaha tejto demokratickej krajiny riešiť sporné otázky mierovou cestou svedčí o zodpovednom prístupe, ktorý sa zvlášť cení v medzinárodných vzťahoch.
Grigorij Mesežnikov, politológ a prezident Inštitútu pre verejné otázky