StoryEditor

Potrebujeme štíhlejšiu štátnu správu

20.03.2012, 23:00

Slovensko sa dnes nachádza vo veľmi ťažkej ekonomickej situácii. Je síce pravdou, že posledné makroekonomické prognózy ministerstva financií hovoria o zrýchlení ekonomického rastu, nič to však nemení na veci, že verejné financie majú pred sebou ešte veľmi dlhú cestu konsolidácie. Navyše takej konsolidácie, ktorá by bola udržateľná.

Už z obdobia poslednej ekonomickej krízy sme sa mohli poučiť, že tempo ekonomického rastu, pokiaľ nie je udržateľné, je veľmi slabým predpokladom úspešnosti ekonomického vývoja krajiny. Taká závislosť od exportu, ako v našom prípade, je pre ekonomiku veľmi nevyspytateľným fenoménom. Ak sa totiž darí nemeckej či francúzskej ekonomike, darí sa aj slovenskej. Ak nie, Slovensko trpí omnoho viac ako Nemci či Francúzi. Naši exportní partneri majú totiž oveľa vyváženejšiu štruktúru tvorby hrubého domáceho produktu, ako má Slovensko.
Ak by sme ostali iba pri konštatovaní, že máme nezdravú štruktúru HDP, bolo by to zbytočné, pretože dnes to vie prakticky každý, kto sa len trochu venuje ekonomike. Otázka znie, čo s tým?

Vzdať sa zbytočného

Samozrejme, len zdravé verejné financie dokážu vytvoriť priestor pre makroekonomickú stabilitu. Konsolidácia verejných financií sa dnes nezaobíde bez zmien na výdavkovej, ale, žiaľ, aj na príjmovej stránke rozpočtu verejnej správy. V prípade výdavkovej sféry je nevyhnutné urobiť podrobnú revíziu všetkých výdavkových titulov a ich opodstatnenosti. Akákoľvek vláda, ktorá práve vládne, má mimoriadne úzky priestor na flexibilnú rozpočtovú politiku. Výdavky majú charakter mandatórnosti, teda vychádzajú priamo zo zákonov. Situáciu možno zmeniť len tak, že sa zmenia zákony.

Druhou oblasťou, v ktorej treba pôsobiť vo výdavkovej sfére, je racionalizácia tých výdavkov, ktoré sú určené na fungovanie ústrednej štátnej správy. To zas predpokladá zhodnotiť opodstatnenosť fungovania všetkých inštitúcií tejto sféry a možno aj rovno na princípe nepotrebnosti. Ak má nejaká podriadená organizácia konkrétneho ministerstva fungovať samostatne, musí byť dokázané, že inak to nejde. V opačnom prípade je potrebné jej činnosti sústrediť do inej inštitúcie, prípadne dôjdeme k záveru, že ide o činnosti duplicitné, alebo aj dnes už nepotrebné. Je to síce mravčia práca, avšak nevyhnutná. Súčasťou reformy ústrednej štátnej správy by malo byť aj zracionalizovanie procesov riadenia. Naplniť zámery v oblasti centralizácie verejného obstarávania a aj správy majetku štátu.

Znalostná spoločnosť

Príjmová stránka rozpočtu si tiež vynúti zmeny. Ťažko si predstaviť, že bez nich v roku 2012 dosiahneme deficit verejných financií pod 3 percentá HDP. Je faktom, že okrem mobilizácie verejných príjmov cez daňové úpravy smerom nahor je potrebné zamerať sa aj na zvýšenie efektívnosti Finančnej správy, pokiaľ ide o výber daní. Najmä v prípade spotrebných daní a dane z pridanej hodnoty máme čo doháňať.
Konsolidácia verejných financií však nemôže byť jediným cieľom. Je potrebné sústrediť sa aj na riešenie tých oblastí, ktoré dokážu zlepšiť štruktúru hrubého domáceho produktu a vytvoria predpoklady na udržateľný ekonomický rast.

Výskum, vzdelanie, veda, podnikateľské prostredie, zvýšenie vymáhateľnosti práva – to sú tie momenty, ktoré pomôžu ekonomike k udržateľnosti. Problém pri uskutočňovaní zámerov a cieľov v tejto oblasti je, že pozitívne efekty sa zväčša nedosiahnu pri tej vláde, ktorá tieto opatrenia zavedie. Úspech budú žať až ďalšie vlády a možno aj to je dôvod, prečo sa o znalostnej spoločnosti viac hovorí, ako koná.

Centralizácia eurofondov

Ďalšou oblasťou, ktorá by stála za viac pozornosti, je otázka eurofondov. Už sme v druhej polovici programového obdobia a čerpanie nepredstavuje ani 30 percent z alokácie zdrojov. Je to žalostne málo. Samozrejme, nejde o bezhlavé míňanie týchto zdrojov bez ekonomického efektu, ale práve o ich využívanie na posilnenie konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky. Zlepšenie stavu bez zmeny systému nie je možné očakávať v takej miere, aby sme dosiahli žiaduci efekt. Decentralizácia procesu riadenia tejto agendy ukázala, že Slovensku škodí. Je potrebné procesy centralizovať, a tým ich zjednodušiť. Tak sa vytvorí priestor pre oveľa štíhlejšiu ústrednú štátnu správu na tomto úseku, pretože následkom by bolo zrušenie viacerých štátnych inštitúcií.

Úloh v ekonomickej sfére je teda pred novou vládou viac než dosť. Navyše v podmienkach otvorenej slovenskej ekonomiky, keď v eurozóne a vo svete naďalej prebieha boj proti kríze. Je potrebné, aby sme sa sústredili aj na riešenie toho, čo môžeme mať vo vlastných rukách a situácii tak pomôcť. Či sa príležitosť zmení na skutočnosť, bude možné zhodnotiť opäť po voľbách.

Kto je František Palko
Riaditeľ Inštitútu hospodárskej politiky
Vyštudoval Ekonomickú univerzitu v Bratislave, na ktorej absolvoval aj doktorandské štúdium. V minulosti pôsobil v centre kupónovej privatizácie, na burze cenných papierov, v národnej banke a na ministerstve financií. V súčasnosti riadi Inštitút hospodárskej politiky. Pravidelne publikuje ekonomické analýzy v odbornej tlači.

menuLevel = 2, menuRoute = finweb/komentare-a-analyzy, menuAlias = komentare-a-analyzy, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
26. máj 2024 10:57