Bývalý premiér Papandreou 18. októbra 2009 oznámil, že grécky deficit toho roka bude dvojnásobný – nie 6 percent, ale 12 percent HDP. O šesť mesiacov neskôr požiadal Eurozónu a MMF o pomoc. To sa už vedelo, že deficit bol skôr 15 percent, než 12 percent. Grécka vláda minula o polovicu viac, ako vybrala v ten rok na daniach.
V utorok o polnoci 30. júna 2015 Grécko nezaplatilo MMF splátku 1,6 miliardy eur. Krajina ekonomického zoskupenia, ktoré ešte pár rokov dozadu malo ambíciu byť svetovým ekonomickým lídrom, sa dostala do skupiny so Zimbabwe a Sudánom. Banky sú zavreté až do odvolania, obyvatelia vykupujú obchody a benzínové pumpy. Dôchodcovia bez platobných kariet dostávajú „prídel“ 17 eur na deň – ak sa im podarí vybojovať miesto v rade a neskolabujú pod júlovým slnkom.
Snímka: Reuters
Konanie gréckej vlády za posledných šesť mesiacov udivovalo, tento týždeň sa premenilo na absolútne chaotickú improvizáciu. Najskôr premiér šokujúco vyhlásil referendum o záchranných podmienkach. Vyhlásil ho však až po uplynutí záchranného balíčku, ktorý tým zanikol a v referende vlastne nie je o čom hlasovať, keďže žiadne nové podmienky neexistujú.
Pár hodín pred utorkovým defaultom poslal Tsipras predstaviteľom Eurovalu list, v ktorom požiadal o pomoc 30 miliárd eur, hoci mu muselo byť jasné, že udelenie takejto pomoci je aj pri dobrej vôli proces na niekoľko týždňov. Pomoc bola prirodzene okamžite zamietnutá.
No tu Tsipras zďaleka neskončil. Neskoro v utorok poslal Trojke list, v ktorom kapituloval takmer na všetky požiadavky, o akých sa dovtedy jednalo. Druhý deň však v televíznom prenose vyzval gréckych voličov, aby v referende hlasovali proti týmto (momentálne už len nejasne definovaným) podmienkam.
Z okien ministerstva financií dokonca vyvesili obrovský bilboard s nápisom „Nie“. Varufakis sa Európe vyhráža Európskym súdnym dvorom, pretože členstvo v Eurozóne je vraj nezvrátiteľné. Podobne Tsipras uisťuje voličov, že Grécko nie je možné z Eurozóny vyhodiť. Nuž, po mesiacoch pózovania fotografom na motorke a v značkových handrách prišiel na Tsiprasa a Varufakisa deň zúčtovania.
Okrem slniečkových Francúzov, ktorí ešte aj teraz vidia očami ministra financií Sapina dohodu „len pár hodín vzdialenú“, je prístup zvyšku podstatne tvrdší. „Až do referenda nebudeme s Grékmi jednať o ničom,“, hlásia zhodne Merkelová, aj šéf Euroskupiny Dijsselbloem. Popri nich sa medzi najostrejších jastrabov zaradil aj slovenský financmajster Peter Kažimír. Keď sa grécke banky znova otvoria, nemusí v nich vraj byť už euro. Až as nechce veriť, že pred necelými štyrmi rokmi patril Smer k najhlasnejším zástancom našich pôžičiek Grécku a neschválenie navýšenia eurovalu považoval za slovenskú hanbu...
Ekonomický Armagedon v Grécku je vidieť už aj cez zavreté a prelepené oči. No existuje rozpor medzi tým, či to v Aténach všetko končí, alebo ešte len začína. Priaznivci záchranných balíkov tvrdia, že kroky v rokoch 2010 a 2012 znamenali výrazné posilnenie záchranných mechanizmov v Eurozóne. Súčasná kríza v Grécko je tak pre nich už len smutným, ale izolovaným doznením eurokrízy, o ktorom sa môžeme baviť pri pive.
Takmer ako keby sme zabudli, že sú tu ešte krajiny ako Portugalsko (dlh 130 percent HDP), Španielsko (dlh 98 percent HDP) a samozrejme Taliansko (dlh 132 percent HDP). V čom sú tieto krajiny lepšie, ako Grécko? Vďaka extrémne nízkym úrokom tlačia svoju snehovú guľu zatiaľ vpred, ale dlhodobý výhľad je hmlistý.
Španielsko v roku 2014 dokonca ani nedosiahlo primárny prebytok. To znamená, že si stále musí požičiavať nielen na splácanie dlhu, ale aj na prevádzku štátu. No ani primárny prebytok nemusí nič znamenať. Veď Grécko rok 2014 končilo s primárnym prebytkom 1,7percenta HDP a štrukturálnym primárnym prebytkom dokonca impozantných 6,1 percenta HDP.
Rozplynuli sa ako para. Na jeseň sú v Portugalsku a Španielsku voľby. Nerozplynie sa para aj tu, ak zosilnie Podemos? Momentálne majú na prvé miesto ešte ďaleko, ale aj Syriza bola len pár rokov dozadu obskúrnym marxistickým zoskupením.
Snímka: EuroKríza
Ak sa kríza v Eurozóne opäť rozvinie naplno, máme za sebou päť stratených rokov a stovky utopených miliárd. Rok 2010 sa mohol spraviť aj inak. Eurozóna si mohla priznať chyby, nechať Grécko a pokojne aj niekoľko ďalších členov zbankrotovať. S výnimkou Grécka by to mohla byť reštrukturalizácia spojená s odpisom len niekoľkých desiatok percent dlhu.
Miesto záchrany politikov zachrániť radšej peniaze sporiteľov vo finančnom systéme, aspoň časť straty hodiť na nezodpovedných veriteľov a akcionárov bánk, nesolventné bankové domy znárodniť a znova privatizovať. Bolelo by to ako vyťahovanie zubného koreňa bez benzokainu, ale Eurozóna by po tejto kúre bola silná ako Arnold v 70-tých rokoch.
Aktuálne scenáre vývoja sú všetky prinajlepšom došeda. Odpis dlhov Grécka je prakticky istá vec, ale čo s ním ďalej? Vykopnúť z Eurozóny? Ako? Donútiť ho k ďalšiemu kolu samovražedného zvyšovania DPH a ďalších daní?
Pakt stability a rastu ani Fiškálny kompakt nedokázali zabrániť tragédii spoločnej pastviny v eurozóne. Užitočné možno ako signálny maják, ale reálna donucovacia sila minimálna. Národní politici sa chovajú racionálne a berú zo spoločného euro-stola čo sa dá, pretože vedia, že platiť to budú všetci. Eurozóna je slabšia nie napriek záchranným mechanizmom, ale vďaka nim. Ak by neboli super nízke úroky, Francúzsko by o neustálom odkladaní 3 percentá deficitu nemohlo ani pomýšľať.
Aby to nebolo málo, silnejú hlasy (formalizované v nedávnej Správe 5 prezidentov) na vytvorenie fiškálnej únie – so spoločnou pokladnicou. Motivácia členských štátov trhať zo spoločného bez platenia sa ešte viac posilní.
Skončime dobrou správou aspoň pre tých, čo sa chystajú na dovolenku do Grécka. Miestni obchodníci čoraz častejšie dávajú zľavy v rádoch desiatok percent na čokoľvek prakticky na požiadanie - ak platíte hotovosťou. Tak si z výhod eura konečne niečo uchmatnite aj vy.