V piatok prišiel menší šok – Grécko nezaplatilo splátku 300 miliónov eur pre Medzinárodný menový fond. Namiesto toho požiadalo a spojenie štyroch júnových splátok do jednej veľkej, splatnej na konci júna. Mimoriadne neštandardný krok, ale pravidlá MMF ho umožňujú.
Pokladnica je prázdna, ale 300 miliónov by ešte dokázali naškriabať. Vláda rozhodla inak. Pomohol jej k tomu upravený reformný plán ponúknutý veriteľmi, ktorý grécka vláda odmietla ako urážku. Po štyroch mesiacoch nekonečného naťahovania je tu Tsiprasov posledný bluf v tomto dejstve. Demonštrácia odhodlania neustúpiť, ktorú chcú vraj podporiť aj predčasnými voľbami, ak bude treba.
Demokratická voľba ľudu
Nejeden čitateľ za tie mesiace zabudol, o čo to vlastne ide, takže malé pripomenutie. Bojuje sa o 7,2 miliardy eur z balíka pomoci z roku 2012. Tie sú momentálne zablokované, keďže veritelia stratili istotu, že nová grécka vláda bude plniť dohodnutý reformný program, ktorý je podmienkou pomoci. Tá s tým otáľa, pretože vďaka prísľubu odmietnutia doterajších reforiem vyhrala voľby.
Sporné oblasti sú tri. Najpriechodnejšou sú fiškálne ciele. Pôvodný plán rátal s 3-percentným primárnym prebytkom na rok 2015. Posledné správy hovoria o tom, že minimálne v tomto bode sa už darí nachádzať obom stranám spoločnú reč okolo 1-percentného prebytku.
No vo zvyšných dvoch bodoch – reforme trhu práce a dôchodkového systému – sa rokovania za posledné štyri mesiace pohli presne o nula centimetrov. Aj prvý júnový týždeň zaznievali z úst gréckych politikov slová o tom, že ústupky už nie sú možné. Tsipras v rozhovore pre denník Le Monde poznamenal, že „veritelia totálne ignorujú demokratickú voľbu gréckeho ľudu“. Nerozumiem mu. Grécky ľud demokraticky rozhodol, že my mu máme poslať ďalšie peniaze?
Rozpočet beží na výpary
Predpokladajme však, že je to celé len politické divadlo. Nikto nebude chcieť rozpad eurozóny a peniaze sa v priebehu júna uvoľnia. Nebude to však začiatok konca krízy, dokonca ani nie slávny Churchillov koniec začiatku. Okrem zhruba dvoch miliárd eur pre menový fond by malo Grécko v priebehu roka nájsť 6,7 miliardy eur na splatenie dlhu voči Európskej centrálnej banke. V situácii, keď jeho rozpočet beží na výparoch. Výplaty v niektorých štátnych inštitúciách meškajú mesiac či dva a dodávatelia nemajú zaplatené aj viac než štyri mesiace. Ako to zhrnul jeden dodávateľ potravín:„Kedysi sme sa bili o to, aby sme dodávali štátu. Dnes je to ten najhorší zákazník.“ Rast gréckej ekonomiky by podľa čerstvej prognózy OECD mal v roku 2015 namiesto odhadovaných 2,3 percenta dosiahnuť len 0,1 percenta. Dlh dosiahne okrúhlych 180 percent HDP.
Firma a obyvatelia sa pripravujú na najhoršie. Útek kapitálu z krajiny dobre ilustruje vývoj zúčtovacej bilancie Target2, ktorá je akýmsi „účtovníctvom“ centrálnych bánk eurozóny. Za prvé štyri mesiace roka 2015 sa bilancia Grécka zhoršila o 50 miliárd eur. Vklady v gréckych bankách padli v apríli na najnižšiu úroveň od roku 2004.
Núdzová likvidita ELA pre grécke banky pomaly narazí na strop – aspoň teoreticky. Eurozóna je totiž ekonomickým Matrixom, ktorý je možné ohýbať podľa ľubovôle. ECB si svoje vlastné pravidlá vymýšľa, kontroluje a sama sa za ne trestá. To platí aj o záchranných programoch, takže možných výsledkov v tejto šachovej partii je stále dosť.
Víťazný scenár
Jeden zo scenárov, keď grécka postavička prejde hru víťazne, si môžeme predstaviť nasledovne. Eurozóna uvoľní svoju časť pomoci (MMF je tým tvrdohlavejším baranom) a Grécko zaplatí splátky menovému fondu. Z rezervy na rekapitalizáciu gréckych bánk (zhruba 10 miliárd eur) sa zaplatia dlhopisy ECB, prípadne sa spraví ich výmena za iné, s odloženou splatnosťou. V priebehu roka sa vyrokuje „preklenovacia pomoc“. Sumička okolo 10 až 15 miliárd eur by eurovalu skoro neublížila a dokázala by potlačiť Grécko vpred rok, ale pokojne aj viac. Jediný skutočný problém by bol, ako to predať daňovníkom v eurozóne.