Predsedovia 23 európskych parlamentov v spoločnom liste apelovali na šéfa Snemovne reprezentantov Kongresu USA Mikea Jonhsona, aby zaistil uvoľnenie finančných prostriedkov, ktoré zahŕňajú aj vojenskú pomoc pre Ukrajinu za 60 miliárd dolárov. Informuje o tom agentúra AFP.
V Snemovni reprezentantov má tesnú väčšinu republikánska strana. Jej predseda Johnson blokuje hlasovanie o takzvanom návrhu zákona o dodatočnom financovaní, ktorý počíta aj s novou pomocou pre Ukrajinu v boji proti ruskej invázii.
Ukrajina vo vojne s Ruskom trpí nedostatkom vojenského personálu a munície a nedávno tiež prišla o časť pozícií na fronte. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj preto varoval, že Kyjev potrebuje, aby sa o novej americkej pomoci rozhodlo "v priebehu mesiaca".
List z utorka podpísali predsedovia parlamentov z 19 európskych krajín vrátane Rakúska, Nemecka, Francúzska, Česka a Ukrajiny. Vyzvali Johnsona, aby pomohol "poskytnúť Ukrajine potrebné finančné prostriedky na pokračovanie" v boji proti ruským silám.
"Veríme, že vďaka vášmu osobnému vedeniu Kongres preukáže historickú jednotu republikánov a demokratov v podpore spoločného úsilia na pomoc Ukrajine," píše sa v liste. V stredu ho zverejnila predsedníčka francúzskeho Národného zhromaždenia Yaël Braunová-Pivetová.
"Os zla musí byť porazená a všetci páchatelia musia byť postavení pred súd," píše sa v liste. Takýto scenár bude slúžiť ako významný odstrašujúci prostriedok pre ďalšie konflikty a vráti ľuďom pocit kontroly a bezpečnosti, uviedli predsedovia 23 európskych parlamentov.
Tvrdia, že "zločinecké konanie režimu v Kremli inšpirovalo ďalšie diktátorské a nedemokratické režimy, stalo sa katalyzátorom eskalácie starých konfliktov a postavilo nás na pokraj nových konfrontácií". Svet podľa nich rýchlo smeruje k zničeniu udržateľného svetového poriadku a zabrániť úpadku do chaosu a beztrestnosti považujú za svoju zodpovednosť a úlohu.
Americký prezident Joe Biden nedokázal doteraz presvedčiť Johnsona, aby odblokoval pomoc pre Kyjev. Predseda snemovne trvá na tom, že jeho prioritou je kríza na hranici s Mexikom, respektíve prijatie migračnej reformy.