Nedávno sa pod záštitou ministra financií Ivana Mikloša konala konferencia Slovenská energetika na prahu vstupu SR do EÚ. V HN boli uverejnené niektoré názory pána ministra a ďalších, väčšinou zahraničných, autorít na doterajší postup privatizácie, reštrukturalizáciu Slovenských elektrární, a. s., a tiež na problémy s kvantifikáciou uviaznutých nákladov v SE. Na tieto problémy sú však aj iné pohľady. Reštrukturalizácia energetiky na Slovensku neprebehla v súlade s trendom v EÚ ani v súlade s definíciami európskej smernice 96/92. I. Mikloš na konferencii povedal, že manažment SE sa správal tak, že sa vytvorenie prenosovej sústavy oneskorilo. Lenže prenosová sústava nie je ani dnes vytvorená a jej skutočné vytvorenie nebude také jednoduché. Významná časť zariadení s napätím 110 kV, ktoré podľa definícií tejto smernice patria do prenosovej sústavy (kapitola I, článok 2, odsek (6) Smernice 96/92 EÚ), bola na Slovensku predaná v rámci privatizácie tzv. distribučných akcioviek. Stalo sa tak napriek zámeru vlády neprivatizovať prenosovú sústavu. Ako vyzerá štandardne usporiadaná energetická spoločnosť, je možné vidieť na webovej stránke nemeckého energetického koncernu E.on, ktorá ukazuje fakt, že E.on je 100-percentným vlastníkom všetkých zariadení s napäťovými úrovňami 110 kV, 220 kV a 400 kV, aj vlastníkom celého hodnotového reťazca (výroba, distribúcia, prenos). Podobne je to aj v iných krajinách. U nás bol majetok prenosovej sústavy vlastne rozdelený medzi štát a súkromné spoločnosti, čo vnáša do energetiky chaos. Zámer reštrukturalizácie, aby sa uplatnili vo výrobe tí, ktorí ponúkajú najnižšiu cenu, sa nepodarilo realizovať. Navyše legislatíva v energetike nie je dostatočná, čo umožňuje obchod s elektrinou mimo súčasne definovanej prenosovej sústavy. Je verejným tajomstvom, že na našom území funguje ostrovná prevádzka, kde elektrinu a väčšinu služieb s ňou spojených poskytuje cudzia elektrizačná sústava. Pre SE z toho vzniká strata viac ako 100 mil. Sk mesačne. Reálna obrana je dosť komplikovaná, pretože najdôležitejšia súčasť prenosovej sústavy je fakticky v rukách cudzieho investora aj s výkonom manažérskych práv.
O uviaznutých nákladoch viacerí diskutujúci na konferencii tvrdili, že ich príčinou sú nesprávne investície a negatívne ovplyvnia privatizáciu. Eirik Svindland, poradca na MF SR, použil v súvislosti s uskutočnenou dostavbou blokov v Mochovciach aj nediplomatický pojem "hlúpe investície", a tie podľa neho nemôžu byť považované za uviaznuté náklady. Ako to teda je? Podľa ekonomickej teórie uviaznuté náklady vznikajú, ak rozhodnutie orgánov štátnej správy znemožní amortizovanie zvyšnej účtovnej hodnoty investície z príjmov za predaj elektriny, alebo ak sa musí vykonávať ekonomicky neodôvodené nariadenie regulačného orgánu. Objavil sa aj názor, že odstavenie dvoch blokov elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach nemôže byť započítané do uviaznutých nákladov. Minister Mikloš uviedol, že odstavenie V1 je politické rozhodnutie vlády a nesúvisí s technickým stavom elektrárne. Ten je taký, že ju umožňuje prevádzkovať dlhšie ako termín odstavenia -- rok 2006 a 2008.
Na okraj tvrdenia pána Svindlanda o hlúpych investíciách SE, a. s., treba povedať: Dostavba prvého a druhého bloku elektrárne v Mochovciach je jednou z najlepších investícií pre SE a pre Slovensko. Preto ani a. s. SE nikdy neuvádzala prvý a druhý blok Mochoviec medzi uviaznuté náklady. Takže uviaznuté náklady nevznikli zlými rozhodnutiami SE, ale rozhodnutiami doterajších vlád, a to s mierou viny podľa váženého priemeru rokov ich vládnutia.
StoryEditor