Srbská ekonomika sa v roku 1999 nachádzala v bode nula. V dôsledku útokov NATO a hospodárskych sankcií sa hospodárstvo rozpadlo. Hrubý domáci produkt klesol o viac ako 40 percent, vývoz o vyše 50 percent, nezamestnanosť vystúpila na 50 a inflácia až na 150 percent. Škody spôsobené vojnou sa odhadli na 30 miliárd dolárov. Trištvrte milióna ľudí bolo odkázaných na potravinovú pomoc. Na jar minulý rok Belehrad stratil Čiernu Horu a osud Kosova rieši OSN.
Všetko sa začalo meniť na lepšie až v roku 2001. Diktátor Miloševič skončil pred tribunálom pre vojnových zločincov v Haagu, do krajiny začala prúdiť ropa i finančná pomoc. Hospodárska situácia sa z roka na rok zlepšuje. V súčasnosti Srbsko dosiahlo 43 percent hospodárskej úrovne desiatich nových členov Európskej únie a v roku 2012 by to malo byť 73 percent. Je to však podmienené udržaním makroekonomickej stability a znížením ročnej inflácie o päť percent. Inflácia v tomto roku sa pohybuje okolo siedmich percent, v roku 2008 by mala byť menej než päť a po roku 2009 srbskí ekonómovia predpokladajú úroveň nižšiu ako táto hranica.
Vysoké mzdy bez produktivity
Priemerná čistá mzda dosiahla v Srbsku v júni 346 eur, čo je po Chorvátsku, kde sa májové platy vyšplhali na 650 eur, druhý najvyšší mzdový priemer v regióne. Medziročný rast miezd vystúpil v Srbsku na 23,7 percenta. Tento vývoj sa dá zdôvodniť spotrebou, ktorá je o pätinu vyššia než hodnota HDP vytvorená ekonomickými subjektmi, rýchlym rastom zárobkov vo verejnom sektore a vyššími nárokmi spotrebiteľov.
Nie je to však podľa ekonómov zdravý rast, pretože pomerne vysoké mzdy nie sú odrazom zvýšenej produktivity práce. Ich ďalším rastom sa môže ohroziť konkurencieschopnosť ekonomiky. Srbsko teda potrebuje vyrábať viac než spotrebuje, súčasná situácia je však opačná.
Srbská vláda sa snaží vytvárať priaznivejšie politické i podnikateľské prostredie, ktoré by viac motivovalo domácich i zahraničných investorov v krajine investovať a obnovovať zastaranú infraštruktúru aj rozšíriť výrobu.
V mesačnom porovnaní v júni 2007 tvoril srbský vývoz 763,1 milióna dolárov, dovoz dosiahol hodnotu 1447,2 milióna. Oproti júnu 2006 sa vývoz zvýšil o 37,6 a dovoz o 27,8 percenta. Výsledkom je vyšší deficit zahraničného obchodu, ktorý bol v júni 2007 o 18,3 percenta vyšší než v júni 2006. Napriek tomu podľa hlavného ekonóma Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) pre juhovýchodnú Európu Petra Sanfeyiho je Srbsko lídrom v juhovýchodnej Európe v ekonomickom raste.
Rekordné investície
Srbsko vlani prilákalo takmer päť miliárd dolárov priamych zahraničných investícií. Na ďalšie pokračovanie hospodárskeho rastu bude musieť v tomto roku získať minimálne ďalších 3,5 miliardy. Vzhľadom na pokračujúcu privatizáciu je tento cieľ celkom reálny.
Podľa predstaviteľov Rady zahraničných investorov v Srbsku sa v posledných rokoch podstatne zlepšila obchodná a podnikateľská klíma. To v minulom roku viedlo k dosiahnutiu rekordnej výšky priamych zahraničných investícii. Podľa predstaviteľov rady nemajú zahraničné spoločnosti, ktoré podnikajú na srbskom trhu, významnejšie pripomienky, pokiaľ ide o obchodovanie v Srbsku. Rovnako sa pomerne dobre oceňuje spolupráca s vládnymi štruktúrami, predovšetkým s ministerstvom pre ekonomické vzťahy so zahraničím. Najlepším odporúčaním pre ďalších zahraničných investorov sú dobré obchodné výsledky zahraničných spoločností, ktoré už na srbskom trhu podnikajú.
Srbsko doteraz nebolo príliš lákavou destináciou pre investovanie. Zahraničné spoločnosti museli zakalkulovať do svojich postupov vyššiu mieru rizika kvôli politickým turbulenciám. Investori často platili za akvizície až trojnásobok oproti hodnote kapitálu, ktorý preberali predovšetkým z bánk. Vyššie ceny tovaru a služieb sa potom prejavili i na maloobchodnom trhu.
Určitým ukazovateľom stavu zahraničných investícií je fakt, že z 916 miliárd dolárov, ktoré sa v minulom roku investovali vo svete, prišlo do Srbska len pol percenta. Veľká konkurencia bola v samotnom regióne juhovýchodnej Európy. Z približne 40 miliárd dolárov, ktoré tam boli investované, smerovalo do Srbska len niečo viac ako desatina.
Súboj o investorov
Prednosťou Srbska v porovnaní s ostatnými štátmi regiónu by mohla byť relatívne kvalifikovaná pracovná sila a menšie investičné náklady. Potenciál Srbska je aj v tom, že sa stále nesprivatizovali niektoré spoločnosti z telekomunikácií, potravinárskeho a textilného priemyslu, stavebníctva a ropného priemyslu. Pokiaľ zahraničné investície smerujú predovšetkým do sektorov, kde sú viditeľné inovácie a nové technológie, tam Srbsko veľa zlepšiť nedokázalo. Jeho priemysel zaostáva v technológiách za ostatnými štátmi v regióne o päť až šesť rokov. Podľa predpokladov by sa v tomto roku podiel investícií mal zvýšiť na 23,5 percenta HDP a za ďalších sedem rokov by mal poskočiť o ďalších päť percent. Tým by reálna miera rastu investícií v tomto roku tvorila 12,7 percenta a v budúcom 13,5. Podľa srbského ministra hospodárstva P. Bubala možno rast HDP o sedem percent ročne zabezpečiť i zvýšením srbského vývozu o približne 17 percent ročne.
Ropa na štartovacej čiare
Podľa predsedu Rady zahraničných investorov v Srbsku B. Kostiča očakáva Srbsko v tomto roku zahraničné investície 3,5 miliardy eur. Začína sa privatizácia Ropného priemyslu Srbska (NIS), v ktorej štát predá 25 percent akcií. Predpokladá sa tiež, že zamestnanci, ktorí dostanú 12 percent akcií, budú mať záujem ich predať. Účtovná hodnota NIS je 1,2 miliardy dolárov. Podľa privatizačného plánu, ktorý pre srbskú vládu vypracoval privatizačný poradca Merrill Lynch, mala sa privatizácia spustiť už v júni minulý rok, ale z politických dôvodov sa stále odkladá. Každé odloženie začiatku privatizácie však znamená straty pre NIS i Srbsko. Modernizácia ropného priemyslu je nevyhnutný predpoklad na rovnocenné zapojenie Srbska do regionálneho trhu. Rovnako sa tento rok realizuje privatizácia najväčšej srbskej poisťovne DDOR Novi Sad, ktorá tam má 22 filiálok a trhový podiel 31 percent. Príjmy boli z poistenia vlani 96 miliónov eur. Medzi záujemcami o 80 percent kapitálu DDOR sú Allianz Group, Axa, La Baloiz, Wiener Stadtische a ďalšie. Srbsko však už nie je len krajinou, ktorá chce prilákať zahraničných investorov, ale sa stáva i zahraničným investorom. Privatizáciou Telekomu Srbskej republiky (Bosna a Hercegovina) musel štát uhradiť do konca marca približne miliardu dolárov.
Najnižšie dane
Slovensko má podľa SARIO so Srbskom veľké možnosti obchodu. Najväčšie možnosti importu zo Srbska sú v čiernej metalurgii a spracovaní farebných kovov, strojárstve, kovospracujúcom, chemickom, gumárenskom, poľnohospodárskom a potravinárskom priemysle, v drevárskom a papierenskom priemysle, v zbrojárstve, v turizme a v realizácii investičných činností.
Srbský trh potrebuje zo Slovenska najmä energetické suroviny, výrobky papierenského priemyslu, strojárske výrobky, produkty gumárenského a chemického priemyslu. Podľa agentúry teraz existuje široký priestor na zvýšenie tovarovej výmeny a vstupov slovenských investorov do srbského priemyslu. Mnohým slovenským podnikateľom ešte nie je známe, že Srbsko sa nachádza v centre zóny voľného obchodu, keďže dohody o voľnom obchode sú podpísané so všetkými krajinami v regióne a Srbsko je, okrem Spoločenstva nezávislých štátov, jedinou krajinou, ktorá má uzavretú dohodu o voľnom obchode s Ruskom. Veľkou prednosťou Srbska je i najnižšia sadzba dane zo zisku podnikov v Európe. Je zrejmé, že rozhodujúci vplyv na zlepšenie investičného ratingu Srbska bude mať najmä prekonanie vnútropolitických problémov, nasmerovanie do euroatlantických štruktúr a bližšia spolupráca s EÚ.
Na budúce Egypt.