13.12.2017, 00:00

Svätá zem odolá jeruzalemskej kríze

Mierový proces môže prebudiť len nový prístup „na Trumpa“.

Svätá zem odolá jeruzalemskej kríze
Zdroj: Reuters

Zdá sa, že sedmička je pre vyvolený národ naozaj šťastné číslo. Vo Svätej zemi sa ešte neskončili oslavy stého výročia Balfourovej deklarácie a americký prezident stihol ku koncu roka 2017 uznať Jeruzalem za hlavné mesto Izraela. Inými slovami, Trump sa rozhodol narušiť azda jedinú vec, ktorá bola v izraelsko-palestínskych vzťahoch istá, teda že konečný status mesta si na základe priamych rokovaní určia spoločne obe strany sporu.

Vráťme sa späť k onej deklarácii. Britský minister zahraničia Arthur Balfour v nej v mene vlády Jeho Veličenstva podporil vytvorenie židovskej národnej domoviny v Palestíne. Druhý november 1917 je tak Židmi dodnes považovaný za deň, keď bolo vôbec prvýkrát legitimizované a medzinárodne uznané ich právo na vytvorenie vlastného štátu. „Zem bez ľudu, pre ľud bez zeme“, šírilo sa medzi sionistami. Čo tam po tom, že tú zem obýval po stáročia niekto iný, z hľadiska počtu v tom čase výrazne dominantnejší. A to, že ani samotní Briti neboli úplne jednotní v tom, čo vlastne Židom sľúbili, nebolo tiež dôležité. Sionisti dostali sľub a urobili všetko pre to, aby sa naplnil.

V nasledujúcom období, najmä v dôsledku Balfourovej deklarácie, prerástli ojedinelé incidenty medzi Britmi, spravujúcimi územie historickej Palestíny, sionistami a Palestínčanmi, do bellum omnium contra omnes (vojna všetkých proti všetkým). Situáciu nemohol vyriešiť nik iný ako OSN, novovzniknutá organizácia, ktorej hlavným cieľom bolo zabezpečiť mier a bezpečnosť vo svete. Tá v roku 1947 odporučila, aby vznikli dva štáty, židovský a arabský. Pre Jeruzalem mal byť vzhľadom na jeho náboženskú dôležitosť vytvorený medzinárodný režim. Židia súhlasili, Palestínčania a arabský svet nie. Vypukla prvá izraelsko-arabská vojna, na konci ktorej ovládal západnú časť Jeruzalema Izrael a jeho východnú časť, vrátane posvätných miest, spravovalo Jordánsko.

Anexia Svätého mesta
Tento stav vydržal až do roku 1967. Po skončení takzvanej šesťdňovej vojny to

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si jeden z troch nasledujúcich balíkov

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.