Chlap by nemal takto vyplakávať - odkázal minister vnútra prezidentovi. Takto otcovsky mu dohováral cez médiá, aby aj hlava štátu nezabudla na to známe, že chlapi neplačú.
Ich hádka o lietanie však pripomína spory predškolákov na detskom ihrisku. Andrej a Robert sa hrajú na piesočku a hádajú sa o lietadielko. Akoby ani netušili, že žijeme v právnom štáte, kde čuduj sa svete, aj o tomto čosi vraví zákon. Naopak, spor o využívaní štátnej letky navodzuje dojem, že žijeme v právnom vákuu. A obaja sa navyše tvária, že sú vlastníci pravdy a ten druhý klame.
Spor vlečúci sa už mesiace eskaluje, až sa zdá, že nikdy neskončí. A pritom je to také jednoduché. Stačí sa oprieť o príslušné právne predpisy, v tomto prípade uznesenie vlády č. SR č. 411/2006 Z. z. ktoré upravuje zásady vykonávania letov lietadiel v policajných službách.
Ten jasne vraví, kto a kedy môže využívať vládnu letku. Prezident, premiér či predseda parlamentu môžu lietať bez obmedzenia v súvislosti s výkonom ústavných funkcií a bez úhrady priamych prevádzkových nákladov.
Hlava štátu je vo funkcii päť rokov, 24 hodín denne a sedem dní v týždni. Tak ako má nonstop k dispozícii limuzínu a ochranku, má aj vládny špeciál. Či sa nám to páči, alebo nie, delenie na súkromný či služobný čas u neho proste neplatí. A tak ani kritika, že by mal platiť „súkromné“ lety domov do Popradu. To je jeden aspekt.
Druhý je, že neplatí ani protiargument hlavy štátu – že mu dal Kaliňák na to povolenie či niečo v tom zmysle, že ho k tomu priamo vyzýval. Ten je totiž irelevantný. Lebo nemusel. Kiska ako hlava štátu sám rozhoduje - kedy lietadlo použije a nepotrebuje na to žiaden súhlas ministra. Je to len v jeho kompetencii. Celý spor o to, či má používať vládne lietadlo, tak stojí na vode.
Ak ho už kritizovať, tak za primeranosť pri počte nalietaných hodín. Poďme sa však potom baviť o primeranosti vynaloženia nákladov štátu aj v prípade iných „rozpočtových kapitol“. Alebo o osobnej hmotnej zodpovednosti konkrétnych osôb za ich neprimerané alebo neúčelné vynaloženie .
A takto by sme mohli pokračovať do aleluja. Tak ako prázdne a nechutné reči o tom, že lietadlo bolo „ovracané“. Otázka skôr znie, kam až je slovenská politická scéna schopná klesnúť. Lebo ostatné dni sme svedkami toho, že svojimi výrokmi a hádkami preráža jej dno.