Výmena stráží sa na Pražskom hrade nekoná. Hoci to po prvom kole prezidentských volieb vyzeralo, že Česi sú schopní poslať Miloša Zemana späť na dôchodok na jeho vysočinskú chalupu, žiadne sťahovanie nakoniec nebude.
Férový súboj
Treba otvorene priznať, že o staronovom prezidentovi rozhodol (v rámci možností) férový súboj. Zeman bol vďaka silnému finišu a neporovnateľne väčším politickým skúsenostiam predsa len o tie necelé tri percentá lepší než jeho súper Jiŕí Drahoš.
Možno s výnimkou inzerátu, v ktorom jeho tím priamo spájal Drahoša s podporou migrácie, sa tentoraz prezident zaobišiel bez podpásových úderov. Na rozdiel od surovej kampane spred piatich rokov, v ktorej si Zeman spravil terč zo svojho rivala Karla Schwarzenberga.
Naopak, tým, kto teraz najmä v poslednej televíznej debate rozdával rany, bol Drahoš. Narušil tým svoj dovtedajší obraz slušnej a bezkonfliktnej osobnosti, ktorý ho vyniesol až do finále. Takýto prerod smerom k imidžu silného lídra mu zrejme poradili jeho mediálni stratégovia, voliči mu to však neuverili.
Zabrúsil totiž do sfér vystupovania, v ktorých je neobmedzeným kráľom Zeman. Drahošovi drsné útoky a posmešný úsmev nové hlasy nepriniesli. Naopak, tých, ktorí ho chceli voliť, táto radikálna premena skôr odradila.
Na Hrade sa však v nasledujúcich piatich rokoch predsa len niečo zmení. Dá sa čakať, že útokov na všetky strany a škandálov ubudne. Dôvody, pre ktoré by sa Zeman mohol začať správať ako skutočný štátnik, a nie urazený samoľúby muž, sú minimálne tri.
Menej hádok s politikmi
Tým prvým je nespochybniteľný fakt, že Zeman už po fyzickej stránke nie je tým, čo býval ešte pred pár rokmi. Možno predpokladať, že svoju energiu bude teraz venovať skôr snahe dokončiť vo všetkej dôstojnosti druhé funkčné obdobie, než ňou mrhať v nezmyselných súbojoch s oponentmi z radov politikov či novinárov. Aj keď už prvá tlačovka ukázala, že na ostré bonmoty z jeho úst na adresu médií sa môžeme tešiť aj naďalej.
Druhým dôvodom je skutočnosť, že ak sa Andrejovi Babišovi napokon predsa len podarí zostaviť vládu a získať pre ňu dôveru, Zeman v ňom pravdepodobne bude mať politického spojenca.
Nebude musieť plytvať silami na vojnu s premiérom, ako to predvádzal v mikrosúbojoch s Bohuslavom Sobotkom. Tomu kládol polená pod nohy ako trest za to, že ho Sobotka potopil pri prezidentskej voľbe v roku 2003, kedy sa hlavou štátu stal Václav Klaus. Teraz sa dá odhadovať, že s Babišom bude Zeman skôr ťahať za jeden povraz a podľa možnosti koordinovať vonkajšiu politiku.
Stopa v dejinách
Tým tretím dôvodom je fakt, že Zeman sa svojím druhým funkčným obdobím s najväčšou pravdepodobnosťou rozlúči s vysokou politikou. Po jeho skončení sa už zrejme definitívne stiahne na penziu.
A nech už sa to v tejto chvíli môže zdať akokoľvek nerealistické, Zeman sa bude snažiť, aby sa do učebníc dejepisu zapísal ako štátnik, ktorý spoločnosť spojil a zanechal v nej pozitívnu stopu.