„A teraz musím každému vysvetľovať, že to o mne napísali iba nejakí idioti z novín,“ podobnú vetu si nie raz vypočul asi každý novinár. V prípade autora komentára to však nebolo z úst premiéra, či jeho mediálnych poradcov, ale od súkromného podnikateľa.
A slovo idioti zopakoval ešte asi päťkrát. Reagoval pritom na pravdivé informácie, no namiesto sebareflexie to dal „na premiéra“. Hulvátsky a bez ostychu. Lebo to videl v telke. Samozrejme, nie je jediný s takýmto prístupom, na krik, aroganciu a nátlak osobne či v telefóne sú žurnalisti zvyknutí.
Stále chýba ospravedlnenie
Médiá sú častým terčom invektív nespokojných respondentov. To, ako svoje výhrady reprezentujú, reflektuje na správanie sa spoločenských vzorov. Veľmi negatívnu úlohu tu zohrali práve vaše vyjadrenia, pán premiér, o protislovenských prostitútkach a idiotoch.
Nikto vás neupodozrieva z vraždy, no žurnalistov ste v snahe spochybniť ich kritickú prácu stavali do polohy takmer menejcenného druhu s nižšou hodnotou života. A ani teraz ste sa neboli za svoje správanie sa schopní ospravedlniť. Dnes slová o protislovenských prostitútkach citujú všetky svetové denníky. Slovensko má povesť problémovej krajiny. To je vaše veľké zlyhanie.
Nikto netvrdí, že novinári nerobia chyby. No debatujú o nich. Interné diskusie naprieč redakciami (väčšina žurnalistov sa pozná osobne) sú určite búrlivejšie ako porcovanie verejného teľaťa po voľbách na rokovaní koaličnej rady.
Drvivá väčšina novinárov však na tieto osobne poňaté útoky osobne nereagovala. Podstatná časť redakcií chodila a chodí na tlačovky, najmä z rešpektu k vašim voličom, pán premiér. Úcta novinárov k vašim voličom bola vždy väčšia ako vaša úcta k čitateľom, divákom a poslucháčom slovenských médií – ktorí museli počúvať ako sa vykrúcate z položených otázok.
Krídla nad Kaliňákom
Nepochopiteľné je vaše neustále krytie ministra vnútra Roberta Kaliňáka. Mimochodom, pamätáte si, na posledný ostrý zásah slovenskej armády na domácom území? Nie, nepýtame sa na žiadne vojenské cvičenie, ani pomoc pri živelnej udalosti. Bolo to na jeseň 2006, keď v tom čase jeden aktívny a dvaja bývalí policajti oblečení v uniformách zavraždili v Polomke podnikateľa Jána Kubašiaka. Keďže ušli, po horách ich naháňali nielen kukláči, ale aj elitný armádny piaty pluk špeciálneho určenia.
Za rezort vnútra a políciu bol v tom čase politicky zodpovedný Robert Kaliňák, no prežil to, podobne ako streľbu na nevinných študentov v aute, po ktorom bolo nesprávne vyhlásené pátranie. A politický väz mu nezlomila ani výbušnina vyvezená do Írska alebo nešťastná kauza Hedviga Malinová. O prípade vratiek DPH či najnovších obvineniach prokurátora Vasiľa Špirka už v tejto súvislosti škoda hovoriť.
Dôležitý príklad z Maďarska
Bolo by naivné myslieť si, že jeho hlavu položíte na stôl pre zavraždeného novinára. No ten tlak tu je a je čoraz silnejší a už sa netýka iba Roberta Kaliňáka, ale i vás. Sám ste si pri snahe odpútať pozornosť použili po maďarskom vzore konšpiračnú teóriu o zasahovaní do vnútorných vecí zo strany finančníka a filantropa Georga Sorosa.
Pre túto situáciu však hodí iný príklad z Maďarska. V roku 2010 sa v hlinikárni pri obci Ajka stala jedna z najväčších ekologických katastrov v Európe, ktorá si vyžiadala 10 ľudských životov a o domovy pripravila ďalšie stovky. Po prudkých dažďoch sa pretrhla hrádza s červeným kalom.
Na Slovensku sa zasa pretrhla hrádza so spoločenským odporom. Tiež pod ťarchou nahromadenej špiny. Aj ľudia, ktorí z princípu politickú situáciu nekomentujú, už prejavili nespokojnosť. Za túto krajinu ste politicky zodpovedný už 10 rokov.
Občania nie sú opozícia
Dnes kričíte, že sa opozícia pokúša spolu s prezidentom o prevrat a spochybňuje výsledky volieb. Tu je dôležité dodať, že občiansky hlas sa od opozície jasne a zreteľne dištancoval. Stačí sa pozrieť na relatívne malý míting po vražde, ktorý zorganizoval Igor Matovič a viac ako 10-násobne vyššiu účasť na občianskom pochode.
Váš poradca vyčítal prezidentovi, že dovolenkoval a vrátil sa až päť dní po vražde. Otázkou je, prečo ste čas, ktorý ste takto získali, aktívne nevyužili. O prejav v televízii ste požiadali až po tom, ako to urobil Andrej Kiska. Je komické, ako sa mu vás podarilo vyškoliť a to práve preto, že vám dal náskok päť dovolenkových dní. Vsadili ste na rokmi overený trik, nechať problémy vypariť sa. No tentoraz sa hrádza spoločenského odporu pretrhla a berie i vašich najbližších.
Milión na stole či Soros v protislovenskom ťažení sú dôkazom, že odmietate uznať čo i len najmenší diel vlastnej zodpovednosti. Môžete hovoriť o mentálne nedozretých politických oponentoch, no polopríčetná opozícia nie je dôvodom, aby v kresle ostali neschopný minister a všetkého schopný premiér. Predčasné voľby nie sú jedinou alternatívou. Niet dôvodu, prečo by Smer nemal ostať do vláde, len bude treba obetovať osobné ego pre dobro krajiny. Vládny Smer predsa nie je iba predseda. Či?
Toto nie je koniec
Na rozdiel od niektorých analytikov si autor komentára nemyslí, že toto je váš koniec. Naopak, ešte stále ste schopný zohrať pri najbližších voľbách dosť dôležitú úlohu, aby sa o ďalšie štyri roky oddialila kultivácia verejného priestoru a politického života. Len budete musieť vytiahnuť ešte viac špiny a konšpirácií a omnoho výraznejšie rozdeliť rodiny.
Pokiaľ si za súpera vyberiete pravdu a slobodu, nakoniec nemôžete vyhrať. No čím neskôr pochopíte potrebu odísť, o to väčšiu prehru utrpí celá spoločnosť.