Ľubica Laššáková sa ospravedlnila za slová o financovaní mimovládok zo zahraničia. Vďaka sebareflexii a v kontexte ďalších mien je dobrou voľbou. Lepšou než Erik Tomáš, mediálny poradca Roberta Fica. Hoci sa to z hlavného mesta môže zdať, nová ministerka nie je neznáma. Aspoň v regiónoch.
Ako šéfka najsilnejšieho klubu v župnom zastupiteľstve stála proti extrémistovi Marianovi Kotlebovi. Jej rozhlasový hlas poznajú poslucháči na Orave či Horehroní, kde najintenzívnejšie prežíva folklór – dôležitá súčasť našej kultúry.
Kvalifikáciou na post ministerky kultúry nemôže byť určitý počet šálok kávy vypitých v Bratislave. Ak si teda myslím, že takýto rezort vôbec potrebujeme.
Herec Richard Stanke sa pre Denník N ešte v súvislosti s Tomášom vyjadril, že by nemal byť ministrom, lebo ho nevidel v divadle. Tu vidieť, ako si pletieme kultúru s umením.
Rezort má pritom v kompetencii aj štátny jazyk, médiá, cirkvi či pamiatky. Prevažne preposiela dotácie, no to zvládne podľa nastaveného vzorca aj menší odbor, napríklad na školstve a nepotrebujeme vlastné ministerstvo s dvoma štátnymi tajomníkmi. Vyhli by sme sa tak aj každoročnému vyjednávaniu o to, koľko peňazí dostane RTVS cez zmluvu so štátom, čo je, mimochodom, možnosť, ako politicky a finančne tlačiť na verejnoprávne médium.
Smer premárnil možnosť šetriť zoštíhľovaním kabinetu. Zrušiť ministerstvo pritom neznamená znížiť význam kultúry v spoločnosti. Keby to tak bolo, potrebovali by sme i ministerstvo športu či cestovného ruchu – lebo sú dôležité. A aj chodenia do lesa! Navyše, samostatný rezort nájdeme najmä v postsocialistických krajinách ako totalitný pozostatok snahy regulovať kultúru. Aj preto by za zrušenie mali demonštrovať samotní slobodní umelci na námestiach.