Veľa sa na Slovensku rozpráva o klesajúcej kvalite vzdelávania. A veľmi málo sa robí pre to, aby sa vzdelávanie zlepšilo. Je objektívnym faktom, že kvalita vzdelania v porovnaní s vyspelým svetom klesá.
Od základných škôl až po univerzity. Samozrejme, existujú aj výnimky, excelentné pracoviská s medzinárodným dosahom, ktoré produkujú špičkovú vedu a špičkových ľudí. Lenže nie je ich toľko, koľko by zodpovedalo možnostiam našej krajiny.
Širokú verejnosť téma vzdelania, žiaľ, necháva chladnou. Žije v predstave, že naše školy sú dobré, akurát deti potrebujú viac praxe. S tou druhou časťou sa dá súhlasiť do tej miery, že študenti by naozaj nemali byť odstrihnutí od reality a učiť sa aj veci, ktoré využijú v praktickom živote.
Tento pohľad má však háčik. Nikto nevie, ktoré praktické zručnosti budú potrebné o 10 rokov. Veľa sa rozpráva o robotizácii, o tom, že stroje nahradia ľudí.
Mnohí si to nevedia predstaviť, alebo to považujú za niečo, čo sa ich netýka. Lenže týka, robotizácia je aj samoobslužná pokladnica v supermarkete alebo interaktívny pult v predajni rýchleho občerstvenia. Každý takýto pult alebo kasa „pripravili“ o prácu človeka a tento trend už nikto nezastaví.
Ako z toho von? Aj roboty musí niekto vyvíjať, programovať, opravovať, nastavovať či projektovať novú generáciu. To si vyžaduje ľudí s moderným vzdelaním, pre ktoré by mal štát vytvárať podmienky a svojim občanom ho v plnej miere zabezpečovať. A to dnes, pretože zajtra už môže byť neskoro.
Na Slovensku sa dlho hovorí o tom, že ľudia zarábajú menej, ako by mohli. To je síce pravda, ale ukazuje sa, že priestor pre rast miezd je oveľa menší, ako sme si mysleli. Menší je preto, že väčšina firiem na Slovensku produkuje nízku pridanú hodnotu, marže sú už dnes malé a vyššie platy môžu firmy položiť. Skrátka, oveľa väčšie platy si väčšina slovenských firiem nemôže dovoliť.
Celý život pracujem v oblasti vyspelých technológií s vysokou pridanou hodnotou, výstupy našej práce sú žiadané na celom svete a spolupracujem s množstvom firiem, ktoré sa pravidelne objavujú medzi najlepšími firmami globálne.
Podarilo sa mi to aj preto, lebo som dostal kvalitné vzdelanie, sčasti zahraničné, obklopil som sa podobne vzdelanými rodákmi a vďaka tomu som mohol rozvíjať vedu spojenú s podnikaním doma na Slovensku.
Takýto model nie je objavom kolesa, malé vyspelé krajiny ako Švajčiarsko, Dánsko či Fínsko už dávno postavili svoju ekonomiku na moderných technológiách. Je mojou túžbou, aby aj u nás dostalo čo najviac ľudí priestor v sofistikovanom priemysle, keď špičková veda a výskum budú prinášať ovocie v podobe pracovných miest s vysokými mzdami, keď Slovensko nebude odkázané na dobrú vôľu investorov, ktorým sa zatiaľ neoplatí presunúť výrobné linky inam.
Ak s tým niečo nespravíme hneď teraz, môžeme sa dožiť podobne absurdnej situácie, ako keď koncom 19. storočia robotníci rozbíjali stroje, ktoré ich pripravovali o prácu. Ako sa ukázalo, vývoj spiatočnícke myslenie nezastavilo.
Ukazuje sa, že priestor pre rast miezd je oveľa menší, ako sme si mysleli.