Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
21.08.2018, 00:00

Pražská jar 1968. Keď sa z plebejského ľudu stali občania

Motorom zmien neboli komunistickí politici, ale spoločenský pohyb.

Pražská jar 1968. Keď sa z plebejského ľudu stali občania
Zdroj: Archív ÚPN

Zberatelia obvykle považujú za starožitnosť veci, ktoré majú aspoň 50 rokov a reprezentujú určitú historickú epochu. Dnes sa medzi ne tak oficiálne zaradila aj Pražská jar. Môžeme sa k nej správať ako k vzácnosti a so zbožnou úctou ju odložiť do vitríny vyprázdnených fráz, aby sme sa nedotkli jej dejinného majestátu, alebo ju oprášiť v kŕčovitej snahe nájsť paralely s dneškom, ignorujúc historický kontext.

Hlásiť sa k dubčekovskému socializmu s ľudskou tvárou bez jeho kritickej reflexie, vyhlasovať hybridnú vojnu Putinovho Ruska za pokračovanie invázie Brežnevovho Sovietskeho zväzu či alternatívne prorokovať, že NATO nás raz zradí tak isto, ako nás vtedy zradila Varšavská zmluva, verejnej diskusii o dejinách nepomáha, iba znehodnocuje ich význam.

Čo sa stane, ak sa zo zažitej histórie stane história sprostredkovaná z učebníc, nám pripomínajú trebárs volebné percentá ĽSNS v Ostrom Grúni. Kým sa Pražská jar definitívne presunie z ľudskej do kultúrnej pamäte, veľa času neostáva.

„Dejiny sveta sú iba životopisom veľkých mužov,“ tv

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si jeden z troch nasledujúcich balíkov

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.