Písať o zadržaní podozrivých z vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej je pre novinára nevďačná úloha. Obísť ju nemôže, no všetko – od nedostatku informácií, cez právne súvislosti, až po politické a spoločenské presahy – ho nabáda na zdržanlivosť. S pocitmi úľavy, ktoré by sa podľa komentára Denníka N vraj dostavili v normálnej krajine, tak treba narábať opatrne.
Jednak by mohla byť predčasná – zadržanie je azda len súčasťou taktického zámeru vyšetrovateľov, ktorého podrobnosti nepoznáme. Advokát Kuciakovcov Daniel Lipšic priznal, že súčasťou policajnej taktiky bolo už zverejnenie identikitu. Napokon, polícia v rámci vyšetrovania siaha aj k takpovediac neštandardným postupom. Pamätáme si fingovanú vraždu advokátky Gabriely Matuškovej z čias ministra vnútra Vladimíra Palka, vďaka ktorej sa podarilo zadržať a obviniť objednávateľa. Uvedomme si, že vyšetrovatelia majú záujem na vyšetrení aj z čisto pragmatických dôvodov. Bol by to jednoznačne najväčší úspech v dejinách slovenskej polície.
Keď vylúčime spravodajské hry, zadržanie je stále len zabezpečovací inštitút. Nie je to ani obvinenie, ani obžaloba. V právnych štátoch nikomu neodľahne len preto, lebo si orgány činné v trestnom konaní robia svoju prácu. Úľava má nastať, keď nastane spravodlivosť. S tým, že sa k nej chcú dopracovať, sa akosi prirodzene ráta.
U nás prirodzene rátame s opakom. Keď ste včera ráno čítali mimoriadne správy, najčastejším pocitom zrejme nebola úľava, ale prekvapenie, že sa vôbec čosi udialo. Rovnaké, aké zavládlo po vzatí Mariana Kočnera do väzby. Skúsenosť dáva dosť dôvodov pochybovať, veď o stave polície vypovedá aj samotný podozrivý – bývalý vyšetrovateľ.
Tých, čo neuveria, že páchateľom môže byť chlapík z Kolárova, ktorý býva s rodičmi a má Facebook, sa v nadchádzajúcich dňoch nájde dosť. Predpokladať, že ním byť nemôže len preto, že sa nezhoduje so zažitou predstavou nájomného vraha, by sa však blížilo konšpiračnému mysleniu. Nie všetko je sprisahanie siahajúce na najvyššie miesta ako v seriáli House of Cards.
V žiadnom prípade to neznamená, že médiá majú vláde a polícii poskytnúť imunitu pred kritikou. Že máme prehliadať ich zlyhania. Slepo veriť vláde nesmú ani novinári, ale najmä nie občania, lebo len im sa zodpovedá. Vyriešenie dvojnásobnej vraždy zázračne neobnoví dôveru v štát, ani neodstráni kolektívne traumy. Jeden čin málokedy prinesie spoločenskú zmenu. Nahovárať si, že je to inak, je sebaklam.
Mnohí nebudú spokojní, pokiaľ Jaromír Čižnár z Bonaparte nevyvedie Roberta Fica v putách. Veriť, že sa podarí objasniť vraždu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, však neznamená veriť Robertovi Ficovi, Robertovi Kaliňákovi ani polícii či prokuratúre. Znamená to veriť v spravodlivosť. Polícii by sme mali veriť preto, aby sa jej dočkali páchatelia, obete a pozostalí.
„Nech je spravodlivosti učinené zadosť, práve preto, aby svet nezhynul,“ parafrázoval Ludwig von Mises známy výrok cisára Ferdinanda I. Inštitúcie sú trvalé, to len Ficovia, ktorí ich obsadzujú, sú dočasní. Ak však tie inštitúcie nestoja na hodnotách, nestoja za veľa. Nemôžeme očakávať spravodlivosť od štátu, ak v ňu neveríme v prvom rade my sami.