Andrej Danko to pri obhajobe kauzy svojej rigoróznej práce dal na jeden zo svojich vzorov Ľudovíta Štúra – tiež sa osudovo strelil do nohy. Prípad totiž už dávno nie je iba o tom, či je práca skutočne autorská, ale najmä o sprievodných absurditách.
Úplne pritom stačilo, keby na začiatku nanovo obhájil svoju prácu namiesto toho, aby nelogicky obhajoval jej utajenie.
Oficiálny doktor práv Danko totiž určite vie, že v trestnom zákone platí prezumpcia neviny. Rovnako by mal predseda Danko vedieť, že v politike platí prezumpcia viny. Akonáhle sa objaví podozrenie, treba ho vyvracať – aspoň v civilizovaných krajinách.
Asi by sme pochopili, ak by koalícia v hlasovaní o dôvere podržala šéfa parlamentu, no rozpravu umožniť mala, najmä pre to niekoľkotýždňové Dankovo vajatanie.
Teraz sme síce videli, že líder národniarov „veľkoryso“ umožnil, aby jeho práca dostala štatút bežných absolventov, no ešte predtým nám koalícia jasne pripomenula stále platnú kultúru obhajoby našich ľudí, našich kapitánov a našich doktorov.