Viac ako dve a pol miliardy eur získal od začiatku roka štát na dani z príjmov právnických osôb. Je to asi podobne vysoká suma ako rozpočtované výdavky kľúčových, no zároveň kritických ministerstiev školstva a zdravotníctva dokopy na budúci rok.
Logicky a oprávnene sa potom pýtame, či by firmy platiace dane a odvody v takejto výške mali ešte suplovať úlohu štátu vlastnými aktivitami a investíciami do zdravotníctva, vzdelávania, pomoci sociálne slabším a podobne.
Áno, tiež patrím k tým, ktorí kriticky hodnotia viaceré kroky zo strany štátu, prílišné zásahy do súkromného sektora alebo reguláciu, ktorá negatívne vplýva aj na schopnosť generovať dostatočný zisk. Preto je namieste otázka, či by sme mali nad rámec toho ešte investovať do niečoho, čo presahuje hranice samotného biznisu.
Na druhej strane sme svedkami toho, že aj chýbajúcich niekoľko tisíc eur neraz rozhodne o tom, či nemocnica môže alebo nemôže zakúpiť dôležitý prístroj na liečbu pacientov.
Počas decembra sme preto spustili výzvu pre našich klientov, v rámci ktorej za ich prihlásenie do mobilnej aplikácie finančne podporíme detské kardiocentrum. Nemusia robiť nič navyše, iba jedno kliknutie a tri sekundy času. Lebo veríme, že spoločenská zodpovednosť a udržateľný prístup v podnikaní sa oplatia.
Iný príklad. Testovali sme, do akej miery sa vedia mladí bezpečne pohybovať v kyberpriestore. Chýbajúce znalosti totiž môžu byť aj pri najvyššej miere zabezpečenia systémov zo strany banky Achillovou pätou v boji proti týmto novým hrozbám.
Mohli by sme si povedať, že to nie je úloha banky, a čakať, kým sa téma začne možno viac riešiť v rámci školských osnov. Desaťtisíc vyplnených testov a úspešnosť na úrovni len 38 percent nás však presvedčili o tom, že investícia do edukatívneho projektu sa oplatila. Takže áno, investícia do oblastí nad rámec sektora, spoločenská zodpovednosť a udržateľnosť je investíciou do budúcnosti.
V tejto súvislosti je ešte zaujímavý prieskum britského denníka The Guardian. Miera ziskovosti tamojších firiem vo výsledku kopírovala mieru ich participácie v oblasti spoločenskej zodpovednosti, stúpala angažovanosť zamestnancov a lojalita zákazníkov. Podceňovanie tejto oblasti sa ukazuje ako konkurenčná nevýhoda. Aj v kontexte toho, že sa mení spotrebiteľ, zodpovedný prístup začína byť viac „v kurze“.
Osobne preto verím, že sú už za nami tie časy, keď sa úspech firmy meral iba krivkou jej ziskovosti, a väčší dôraz sa kladie na spôsob jeho dosahovania a to, do akej miery sa s úspechom vie podeliť.
Autor je generálny riaditeľ a predseda Predstavenstva ČSOB.