Ak sa v štáte viac rieši Ústavný súd ako futbal, niečo nebude v poriadku. Prezident Andrej Kiska vybral namiesto štyroch iba trojicu kandidátov. Ak by vybral maximum, vyvolal by zrejme otázku, či je zostávajúca štvorka už mimo hry – detaily však prenechajme právnikom.
Zdôrazniť treba, že primárnou úlohou prezidenta nie je lavírovať medzi zákonmi, ale vybrať si z dostatočného počtu - takto to ešte v roku 2017 vysvetlil aj Ústavný súd.
Problém je, že parlament si svoju úlohu nesplnil, kvalitných kandidátov pritom bolo dosť, veď prešli vypočúvaním pred výborom. Tušíme, že za naťahovaním voľby je len truc neúspešného uchádzača o post šéfa Ústavného súdu.
Na druhej strane chápeme, že niet legislatívnej páky, ako prinútiť parlament konať. Teda až na jednu potenciálnu výnimku. Ak parlament svojou nečinnosťou nedokáže zabezpečiť riadny chod ústavných orgánov, hoci tú možnosť má, mali by sme sa zamyslieť, či by v takom prípade nemal byť automaticky rozpustený a vyhlásené nové voľby. Lebo načo parlament, ktorý nevie spolupracovať.
Na tragikomické vysvetľovanie toho, ako sme niečo veľmi chceli, ale okolnosti nám nepriali, totiž máme práve tých futbalistov.