Argentína, obeť úžery a sebaklamu

Keď si Argentínčania v roku 2015 zvolili za prezidenta Maurícia Macriho, svet sa pre nich na pár mesiacov stal krajším miestom. Juhoamerická veľmoc sa pod jeho vedením dostala na správnu cestu ekonomickej reformy a splácania dlhu. Hlavne z pohľadu zahraničných, predovšetkým amerických investorov. To, že Argentína získala v roku 2016 opätovný prístup na medzinárodné kapitálové trhy, jej však z dnešného pohľadu nebolo nič platné. Pred druhým kolom prezidentských volieb sa opäť zmieta na pokraji finančného kolapsu a potvrdzuje tak povesť dlhového hriešnika. Podľa štúdie Svetovej banky totiž Argentína strávila od roku 1950 tretinu času v ekonomickej recesii. Celosvetovo na tom horšie bola len Konžská demokratická republika.

Aj v prípade Argentíny platí zlaté pravidlo prepojenia politiky a ekonomiky. Keď v polovici augusta nečakane vyhral nad úradujúcim prezidentom Mauríciom Macrim prvé kolo prezidentských volieb Alberto Fernández, vodca opozičného hnutia Frente Todos, finančné trhy spľasli. Argentínske peso oslabilo o 20 percen...