Sledujte nás na Instagrame
@hospodarske_novinyTurci si tak spoločne s Líbyjčanmi môžu teoreticky nárokovať ťažobné práva v časti mora, ktoré prislúcha im, takže Gréci hneď radšej podpísali dohodu s Egyptom a nárokujú si zvyšok, alebo jednoducho to isté, to záleží na definícii.
Základ sporu je až komicky jednoduchý – Cyprus našiel zásoby plynu, Izrael našiel zásoby plynu, Grécko našlo zásoby plynu. Turecko nenašlo nič, a tak začalo hľadať. Podľa Grékov a zrejme aj platného medzinárodného práva však v gréckom mori.
Všetky štáty oblasti potom motivácii tohto kroku pomohli tým, že sa vzájomne dohodli na plynovode bez Turka.
A tu sa prehľadnosť kauzy končí, pretože budúce dodávky stredomorského plynu pokrývajú minimálne 10 percent spotreby EÚ a predstavujú taký objem peňazí, že do jeho delenia budú hovoriť všetci.
Rusko, ktoré by malo v spore tradične podržať pravoslávne Grécko, avšak práve teraz potrebuje Turecko, úplne zmĺklo.
Izrael, ktorý zvyčajne potichu podrží Turecko, sa zase tentoraz zviazal zmluvnou dohodou o spoločnom plynovode z nových nálezísk prekvapivo s jeho súperom – Gréckom. Francúzsko jasne podporilo Grékov proti Turkom nielen preto, že má podpísané ťažobné práva s ich netureckou koalíciou, ale aj preto, že turecký prezident Recep Erdogan začal vojensky podporovať úplne inú líbyjskú vládu, zhodou okolností rovnakú ako OSN, teda úplne inú, než si v Líbyi vybral Emmanuel Macron.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 79% na dočítanie.
Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.