V týchto dňoch sa viac ako inokedy zamýšľame nad revolúciu, ktorá pred devätnástimi rokmi nahradila totalitu demokraciou. Zamýšľame sa nad jej prínosmi, našimi očakávaniami a samotnou realitou. Medzi ľuďmi stále rezonuje určité sklamanie. Sny, predstavy i túžby sa odkláňajú od skutočnosti.
Existuje veľmi veľa definícií, teoretickej základne, podľa ktorej sa klasifikujú politické systémy. Jedným z kritérií hodnotenia dvoch protipólov, demokracie aj totality je sloboda. Široká paleta občianskych a politických práv zahŕňa slobodu v rôznych situáciách. Sloboda vyjadrovania, sloboda združovania, sloboda pri volebnom výbere. Moja sa končí tam, kde sa začína iného. Aké jednoduché. Na prvý pohľad. Až skutočnosť ukazuje, že v modernej spoločnosti sa s týmto pojmom spájajú nepísané hranice, situácie a okolnosti. Sloboda v podnikaní občas znamená, že podnikáme len v priestore, v ktorom nás niekto toleruje.
Veľké obchodné reťazce a ich vzťah ku garážovým predajniam je v teoretickej rovine určitým rešpektovaním slobody. Dokonca aj trhových vzťahov, ktoré akceptujú možnosť voľby spotrebiteľa a samotnú konkurenciu. Živnostník je však slobodný len do fázy, kým sa väčší hráč nerozhodne získať jeho zákazníkov a niekoľkými marketingovými ťahmi si na úkor malej konkurencie rozšíri obchodnú sieť. Stačí len o ďalšiu ulicu. Sloboda vyjadrovania má svoje limity minimálne v situácii, keď sú názory tolerované ľuďmi, ktorí sú o jednu nad nami. Stačí o jednu úroveň. Potom sa človek stáva konkurentom alebo neprijateľným, a tak na vlastnej koži zisťuje, že jeho priestor pozná iné hranice a nie sú to tie z poučiek. Do tretice, možnosť slobodného výberu vo voľbách. Prichádzame k urnám a rozhodujeme medzi väčším a menším zlom. Naša možnosť voľby má aj v tomto prípade výrazné hranice. Alebo skôr, naša sloboda hraničný s tým, či sa rozhodujeme s menším alebo väčším sebazaprením.
Sloboda je preto teoretická hodnotová kategória, ktorá kopíruje všeobecne uznávané spôsoby správania sa. V demokracii však viac ako v inom systéme sledujeme rozpory medzi formálnymi a reálnymi slobodami. Právo vlastniť auto a schopnosť zarobiť si naň. Právo slobodne cestovať a možnosť ušetriť si na letnú dovolenku. Tak ako nemôžu existovať práva bez povinností, nemôžeme odtrhnúť slobodu od spravodlivosti. Menej schopní, vzdelaní či šikovní majú rovnaké slobody, šance či priestor na sebarealizáciu ako ostatní. Z rôznych príčin sú občas limitovaní. Preto môže byť sklamanie spojené s určitou závisťou, možno nemohúcnosťou alebo trpkými zážitkami. Sloboda má svoje hranice, možno obmedzenia, ktoré sa podpisujú pod sklamanie ľudí zo spoločenského vývoja.
Je ťažké sa vyrovnať so sklamaním, najmä vtedy, ak vieme, že je spôsobené nespravodlivosťou. Po 19 rokoch od nežnej revolúcie sme prešli významnými a obdivuhodnými zmenami vo všetkých sférach života krajiny. Teraz postupne zisťujeme, že k právam patria povinnosti a so slobodou by mala byť spojená spravodlivosť a rovnosť šancí. Zrejme toto poznanie sa podpisuje pod súčasné názory väčšiny ľudí.
Michal Kaliňák, politológ
StoryEditor