Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook

Čísla nepustia. A tak skôr opatrné vyjadrenia v závere minulého roka, že svetová kríza už našla na mape aj Slovensko, možno teraz povedať nahlas a jednoznačne. Áno, je to tak. Ekonomika Slovenska v poslednom štvrťroku vlaňajška síce rástla, ale podstatne menej ako po zvyšok roka. Pomohlo jej to, že krízu sme si v tom čase príliš nepripúšťali, a tak rastu pomohlo najmä míňanie domácností. Blížili sa Vianoce, v niektorých firmách koncoročné odmeny či trináste platy.

Kameňom úrazu bol prepad vývozu. Slovensko nežije izolovane, ako malá otvorená ekonomika veľmi závisí od toho, čo sa deje okolo. Približne 80 percent hrubého domáceho produktu predstavuje export. No nie je kam vyvážať. Náš najväčší obchodný partner Nemecko je v recesii, druhé v poradí Česko do nej smeruje. Ani ostatné krajiny, kam slovenské firmy obvykle vyvážali, na tom nie sú oveľa lepšie. Je to vlastne taký začarovaný kruh. Firmy nemajú kam vyvážať, preto nevyrábajú, nemajú zisky, a tak časom prepúšťajú. Ľudia bez práce, alebo takí, čo dostávajú pre obmedzenie výroby a skrátenie pracovného času 60 percent mzdy, majú celkom pochopiteľne iné problémy ako brázdiť obchody a o dušu nakupovať. Preto sa nemožno spoliehať na to, že by ekonomiku v najbližšom čase ťahala výraznejšie nahor práve spotreba domácností. Štatistici sú optimisti, v prvom polroku tohto roka očakávajú rast reálnej mzdy o jeden a pol percenta, no analytici hovoria skôr o stagnácii.

Vláda schvaľuje protikrízové balíčky. V tejto chvíli nemá zmysel polemizovať, či nemohli byť pripravené už skôr, ale keď už v rámci boja proti kríze povedala balíčkami ono pomyselné "a", mala by minimálne pripravovať aj "b". Nech je ako chce, jedno je totiž isté - platilo to pred dvesto či sto rokmi a platí to aj dnes: ekonomický cyklus je neúprosný, no vlastne spravodlivý, po každom poklese, po každej recesii nastane fáza oživenia, rastu. Ako dlho bude v dnešnom globalizovanom svete trvať, kým sa ekonomiky spamätajú, si netrúfne odhadnúť nikto. Jedno je však isté. Aj toto zlé obdobie sa raz skončí a mali by sme byť na to pripravení. To je to "b", na ktoré by vláda s plejádou úradníkov, ale hlavne s pomocou ekonomických mozgov mala myslieť už teraz. Možno aspoň v tomto by sme si mohli vziať príklad z krajín juhovýchodnej Ázie, ako ho raz spomenul predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory Peter Mihók. Nenariekajú, že je kríza, nešíria paniku, ale rozmýšľajú konštruktívne. Ich prvá otázka na každom stretnutí relevantných ľudí znie: Ako sa dá na kríze získať, čo by sme mohli z krízy v tom dobrom zmysle slova vyťažiť?

Bibiána Gunišová

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.