Názory na podnikanie, zásahy štátu do súkromného sektora alebo vytváranie ideálneho podnikateľského prostredia sa v mnohom líšia. Hlavne v ľavicovom či pravicovom pohľade na úlohy štátu a vzťahy medzi verejným a súkromným sektorom.
Rozporuplné názory na túto oblasť sú základom politických prúdov a ideologických oponentov. Odhliadnuc od politických deklarácií, zdôrazňovania myšlienok neviditeľnej ruky trhu či presadzovania silného štátu, ide o filozofickú tému, ktorá má svoje miesto aj v samospráve i na univerzitách. Obce, mestá aj samosprávne kraje majú svoje podiely v rôznych obchodných spoločnostiach. Vo firmách, ktoré vykonávajú činnosti a služby dennodennej alebo inak pravidelnej potreby. Samosprávy ich založením alebo majetkovým či iným podielom sú ich súčasťou.
Vstupujú na slobodný trh, v ktorom sú "mestské podniky" rovnakým "hráčom" ako iné obchodné spoločnosti. Bez ohľadu na kvalitu manažmentu, dosahované hospodárske výsledky a inovatívnosť v podnikaní existuje veľmi veľa otáznikov, ktoré môžu všetko spochybniť alebo vychváliť. Výsledky hospodárenia sú vecou politických názorov a postojov a nemusia byť hodnotené podľa reálnych schopností a možností.
Skôr či neskôr na tom môžu byť podobne aj obchodné spoločnosti patriace univerzitám. Stačí sa nestotožniť so základnou myšlienkou, právom samosprávy alebo univerzity podnikať. Ak niekto vidí ich miesto v poskytovaní služieb, vo všestrannom rozvoji a vzdelávaní, nemusí do tohto priestoru vtesnať podnikateľské ambície akéhokoľvek čistého zámeru. Nie chladnokrvnej túžby po zisku, ale aktívneho pôsobenia, ktoré v princípe nesúvisí len s čistými peniazmi, ale sleduje aj iné ciele. Efektívne plnenie služieb, ktorými samospráva vykonáva originálne kompetencie. Zelená podnikaniu na univerzitách sa stretla s viacerými názorovými prúdmi. Rovnako hlasné sú oslavné, ako aj tie kritické.
Faktom ostáva, že aj v tomto prípade, a to už v prvopočiatkoch, chýba jasná myšlienka. Takáto obchodná spoločnosť môže byť viac-menej úspešná. Do akademického prostredia môže prinášať zaujímavé financie, vytvárať priestor pre spájanie teórie s praxou, alebo bude len ekonomickým tunelom pod pláštikom vedy.
Do chvíle, kým si hlavní iniciátori nezadefinujú, aké úlohy a poslanie bude plniť, už pri svojom narodení dostane do vienka nedôveru, podozrievavosť a skepticizmus. A celý svoj život, až do výmazu z obchodného registra, bude sprevádzaná filozofiou všeobecného spochybňovania, a to len preto, lebo neexistujú jasné predstavy o podnikaní a jeho prínose. Neprospeje to nikomu. Ani akcionárovi, slobodnému trhu, manažérovi či zamestnancovi.
Mnohé samosprávy na to už doplatili. Tak prečo sa nepoučiť na chybách iných?
Michal Kaliňák