Amerika si zvolila vo všeobecnej eufórii za prezidenta Baracka Obamu. Niet pochýb, že aj ľudia na ostatných kontinetoch, v Afrike, Európe, väčšej časti Ázie a aj v Austrálii, by vo virtuálnych voľbách "hlavy sveta" vlani v novembri dali hlas tomuto mužovi. Nedá mi uštipačne nedodať, že by ho asi volili aj tučniaky v Antarktíde... Obamománia sa ako mexická vlna vlani prevalila okolo Zeme niekoľkokrát. Dvadsiateho januára 2009 sa od washingtonského Capitol Hill odrazila ďalšia (posledná?) vlna globálnej obamománie. Budú už nasledovať iba tie regionálne, podľa toho, kam príde na návštevu. Barack Obama, syn imigranta z Kene, je nespochybniteľným aktuálnym prevtelením toho, čo sa volá "Nádej". Nie náhodou toto slovo bolo, spolu s heslami Zmena a Dokážeme to, kľúčové v jeho predvolebnej kampani.
Inauguračné prejavy amerických prezidentov vždy vychádzali z tých, ktoré mali v rámci predvolebnej kampane a v krátkom období po zvolení. Barack Obama túto zásadu rešpektoval, ale vo svojom prvom prejave ako prezident USA tieto tri kľúčové slová povýšil na vládny program. K nim pridal včera štvrté - zodpovednosť.
Nádej reprezentuje jeho výzva na obnovu ducha Ameriky a pripomenutie odkazu predkov: Sme si všetci rovní, sme slobodní a zasluhujeme si dostať šancu na štastný život. Budúcnosť patrí tým z nás, ktorí chcú niečo dokázať, tým, ktorí sú aktívni.
Zmena, a týka sa to predovšetkým vo vnímaní zahraničia americkou administratívou, musí podľa Obamu prísť v tom, že Američania musia rozhodovať a konať s podstatne vyššou mierou zodpovednosti, zmena musí prísť aj vo vnímaní inakosti a rôznorodosti iných, predovšetkým moslimov. Obama však dal jasne najavo, že USA sa nevzdajú hodnôt, na ktorých stoja a vyzval spojencov, aby tak, ako sa dokázali zjednotiť v boji proti fašizmu a komunizmu, aby pokračovali v boji proti terorizmu.
Znamienko rovná sa medzi týmito troma morovými ranami, ktoré zaliali svet za posledných sto rokov, určite zabehlo v krku politikov v Kremli a ľahko to neprehltnú aní tí, ktorí si nepovšimli pád komunizmu a stále sentimentálne spomínajú na "výdobytky socializmu".
Je dobre, že 44. prezident USA tento odkaz poslal do postkomunistického sveta a prebúdzajúcim sa pohrobkom nacizmu, fašizmu a komunizmu v Európe.
Je načase, aby sme sa aj my, Európania, odhodlali dať generálne znamienko rovná sa medzi hnedo-čiernu a červenú totalitu. Aby sme videli nielen brvno v oku Ameriky (Irak), ale aj zahnívajúcu smietku v oku Európy.
Peter Turčík