Vniknutie ruských bojových útvarov na zvrchované územie Gruzínska, jednostranné uznanie jeho odštiepeneckých regiónov -- Abcházska a Južného Osetska -- a sebavedomé vystupovanie Vladimira Putina, ktorý mal v médiách po týchto udalostiach hlavné slovo, i keď už nie je prezidentom -- to sú jasné znaky návratu Ruska k imperiálnej politike a autokracii. Veľmi dobre to cítia Ukrajina, Poľsko, Litva, Lotyšsko a Estónsko, ktoré s Ruskom priamo susedia. Násilné paralely s Kosovom a zvaľovanie hlavnej viny na gruzínskeho prezidenta Saakašviliho, ktoré sa objavujú v hodnoteniach niektorých našich činiteľov, jednoducho nezodpovedajú realite.
Rusko už dlhé roky koná tak, ako keby sa pripravovalo na faktickú anexiu Abcházska a Južného Osetska. Svoju úlohu mierotvorcu nevykonávalo nestranne, medziiným udelilo negruzínskym obyvateľom oboch regiónov ruské občianstvo po tom, čo boli Gruzínci po ozbrojených konfliktoch začiatkom 90. rokov v Abcházsku vyvraždení, boli odtiaľ vyhnaní alebo utiekli.
Napriek tomu jednostranné uznanie Abcházska a Južného Osetska mnohých prekvapilo. Rusko tým zdanlivo stratilo argumentačnú bázu v otázke Kosova a zároveň si podpílilo konár pod sebou v prípade možných separatistických tendencií v Čečensku či iných nespokojných regiónov. Avšak len zdanlivo. Práve to, že si Rusko tieto kroky dovolilo, svedčí, že je pripravené vzdať sa dodržiavania demokratických pravidiel a medzinárodného práva a že sa cíti dostatočne silné, aby svoje záujmy presadilo aj iným spôsobom. Zároveň to bol test Európskej únie, pričom EÚ týmto testom neprešla bez straty desiatky. Tú desiatku pritom stratila už skôr, keď sa nezasadzovala dostatočne razantne za väčšiu internacionalizáciu diplomatického riešenia konfliktu a nechala ho de facto v rukách tých strán, ktoré boli na konflikte priamo zainteresované.
Aký postoj by v tejto situácii mali zaujať EÚ a Slovenská republika v rámci nej? Najhoršie riešenie by bolo dopustiť anektovanie oboch regiónov Ruskom. To by bol precedens omnoho horší ako Kosovo. Abcházsko a Južné Osetsko sú však k takémuto vývoju priamo tlačené. Gruzínsky etnický element je z nich odstránený, od sveta sú totálne izolované, v danej podobe samostatne ťažko môžu existovať. Ani mechanické trvanie na územnej celistvosti Gruzínska -- magická to formulka našej diplomacie -- v zásade nerieši ani bezpečnostnú, ani ľudskoprávnu situáciu v regióne. Je potrebné sa snažiť o riešenie otázky utečencov a vnútorne vysídlených osôb vrátane ekonomickej a majetkovoprávnej situácie, vytvoriť podmienky, aby hlavne Abcházsku (a Gruzínsku) ostala otvorená cesta k demokratickému svetu. Aj za cenu pripustenia ešte voľnejšieho zväzku medzi Suchumi a Tbilisi, aký existoval pred zrušením autonómie Abcházska gruzínskymi orgánmi.
StoryEditor