To, že firmy nejaké obdobie budú mať menej zákaziek, nie je žiadna dráma. Aspoň vykopnú všetkých alkoholikov a flákačov, ktorých si nemohli dovoliť vykopnúť..., napísal svoju revolučnú predstavu o solidarite Richard Sulík, zakladateľ strany Sloboda a Solidarita 26. januára v Hospodárskych novinách. Organizácia spojených národov medzitým oznámila, že do konca roka príde o prácu približne 50 miliónov ľudí.
Len málokedy som sa v tak spoločensky ťažkej situácii stretol s tak vysokou dávkou cynizmu, ako predviedol pán Sulík. Myslel som si, že provinčné malomeštiactvo už po plese v Opere v čase, keď prichádzajú tisíce ľudí o prácu, nič neprekoná, keď tu zrazu natrafím na bohorovnú predstavu pána Sulíka, podľa ktorého je ekonomická kríza vlastne problémom verejného zdravia. "Konkrétne solidarita bohatých s chudobnými a chorými. V 21. storočí v strede Európy nesmieme nikoho nechať umrieť hladom a byť ľahostajní k bolesti," napísal Richard Sulík predtým, ako mal vnuknutie, že zákazom pitia a juhoázijskou firemnou disciplínou hraničiacou s fašizmom uchráni Slovenskú republiku pred krízou.
Na Slovensku sme si zvykli, že ľudia, ktorým hrozí strata zamestnania, odmietajú hovoriť na kameru, bulvár zostavuje tabuľky prepustených, akoby išlo o ďalšiu reality show a o kríze nám hovoria tí istí, ktorí pred pár týždňami tvrdili, že žiadna kríza nie je.
V 80. rokoch chcel Gorbačov riešiť inú krízu Sovietskeho zväzu tým, že zakázal alkohol a práca bola povinná. Richard Sulík nám nehovorí nič iné iba to, že máme naďalej veriť pyšným Davosovým ideológom, ktorých alkoholizmus naopak, ako je známe z literatúry a umenia, prináša svetu veľkolepé riešenia. Riešenie pána Sulíka sa nazýva ekonomickým eugenizmom. Básnik a spisovateľ Ivan Kadlečík, ktorý nemusí písať o Rómoch, aby dokazoval, ako mu záleží na ľudskom spoločenstve, povedal, že "civilizácia je to, že nenecháme zomrieť slabších".
Sparťanský model nadľudí, ktorí zvyšok ľudstva vnímajú ako jednorazovú osušku, sa v procese Sulíkovho "ozdravného procesu", našťastie práve skončil. To, že na Slovensko nedorazila spoločenská diskusia o tom, že kapitalizmus nie je morálnym konceptom, ktorý neviaže a ani netvorí cnosti, lebo je hodnotovo neutrálnym a iba ekonomickým systémom, neznamená, že to tak nie je.
Pán Sulík by preto nemal strácať čas detským zastrájaním sa o tom, ako to tu všetko vyčistí a zbaví nás všakovakej hávede, ktorá síce, súdiac podľa platov, nemá v zamestnaní žiadnu zodpovednosť, no zároveň nesie podľa lídra strany Sloboda a Solidarita kľúčový podiel viny na tom, že svet sa ocitol pod Medzinárodným menovým fondom v najhoršej ekonomickej kríze od konca druhej svetovej vojny. Znie to rovnako neúprimne, ako keď politik, ktorý reálne pracoval so Smerom, takmer o rok vyhlási, že so Smerom nebude za žiadnych okolností vo vláde.
Michal Havran