Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
05.05.2009, 00:00

Z nepráva by nemalo vzniknúť právo

V súvislosti s kauzou Transpetrol sa generálny prokurátor Dobroslav Trnka v rozhovore pre HN (29. apríla 2009) okrem iného vyjadril: "Z nepráva nikdy nemôže vzniknúť právo." Ide o pravidlo, ktoré platilo už v rímskom práve. Neobsahovalo však slovo nikdy. Domnievam sa, že je potrebné modifikovať uvedenú vetu a používať ju v podmieňovacom spôsobe: "Z nepráva by nemalo vznikať právo." V praxi sa totiž niekedy stáva, že aj z nepráva sa stane právo. Absurdné? Možno na prvý pohľad. Takýto stav môže nastať napríklad v dôsledku premlčania práva na strane dotknutej osoby, alebo môže ísť o chybu subjektu aplikujúceho právo -- najčastejšie súdu.

Asi pred desiatimi rokmi som riešil prípad, keď väčšinoví akcionári zaviazali na valnom zhromaždení menšinového akcionára uhradiť stratu firmy. Toto uznesenie valného zhromaždenia bolo v príkrom rozpore s právnymi predpismi, pretože v zmysle Obchodného zákonníka akcionár neručí za záväzky spoločnosti. Rozhodnutie, že uvedené uznesenie valného zhromaždenia je v rozpore s právnymi predpismi, mohol urobiť len súd. Dotknutý akcionár nepožiadal v zákonnej lehote súd o vyslovení neplatnosti valného zhromaždenia a jeho právo tak prepadlo.

V praxi sa stavajú prípady "vyfabrikovaných" pohľadávok. Dotknutá osoba dostane faktúru aj s dodacím listom za tovar či službu, ktorú si nikdy neobjednala. Ak príde na takúto nevykonanú službu či tovar aj platobný rozkaz zo súdu, treba podať odpor. Platobný rozkaz vydáva súd len na základe tvrdenia navrhovateľa a na základe ním predložených dôkazov. Nie je chybou súdu, ak povinný nevyužil svoje právo podať odpor voči takémuto platobnému rozkazu. Uplynutím lehoty na podanie odporu sa platobný rozkaz stane právoplatný a slúži ako exekučný titul. Zbytočne by povinná osoba neskôr argumentovala, že ona si nič neobjednala, preto nemusí nič platiť. Tieto dva prípady poukazujú aj na ďalšiu platiacu zásadu "právo je pre bdelých" a musia sa ho dotknuté subjekty domáhať zákonom stanoveným spôsobom. Ak tak neurobia, môže sa aj z nepráva v konkrétnom prípade stať de facto právo.

Iným príkladom toho, že z nepráva sa môže stať právo, sú aj niektoré rozhodnutia súdov. Právoplatné rozhodnutie súdu je záväzné pre účastníkov konania, žiaľ, aj keď nekorešponduje objektívnemu právu. Nemyslím tým prípady, keď môže ísť o nejasný text zákona a existujú dva rozdielne názory súdov. To sú bežné javy nielen u nás, ale aj v zahraničí. Čo už bežné v zahraničí nie je, sú rozhodnutia, kde súdy rozhodujú v rozpore so zákonom. Prečo je to tak a prečo sa z takýchto prípadov nevyvodia konzekvencie pre takto právo deformujúcich sudcov, je na inú debatu. Deformácia práva, ktorou sa robí z nepráva právo, sa nemôže donekonečna skrývať pod "právny názor" a možno súhlasiť s generálnym prokurátorom, že by takýto jav v právnom štáte nemal existovať. Aspoň nie v rozhodnutiach súdov.

Jozef Vozár,

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.