Na úvod trochu histórie - najprv sa teda rozhodli kosovskí Albánci, že nechcú byť v jednom štáte so Srbmi a začali s nimi ozbrojený konflikt. Potom sa do Kosovčanov brutálne obuli Srbi, do Srbov neskôr Američania a samostatnosť Kosova je nezvratnou realitou. Odsúdenie amerických leteckých náletov sa stalo súčasťou agendy vtedajšej slovenskej opozície (SNS, Smer).
V marci 2007 sa v NR SR hlasovalo o vyhlásení o budúcom štatúte srbskej provincie Kosova a hoci všetky slovenské parlamentné strany tvrdili, že kosovská otázka sa nemôže riešiť bez súhlasu Belehradu - schválené vyhlásenie je mačkopsom, keď aj nacionalisti sú sýti (sme proti nezávislosti Kosova), aj pragmatici celí (ale to je tak všetko). Zmierenie so samostatnosťou Kosova však neznamená aj jeho uznanie - lebo v slovenských politických kuloároch je debata o Kosove debatou o južnom Slovensku.
A teraz trochu nechutnej a zavádzajúcej špekulácie - v záujme pochopenia našej schizofrenickej diplomacie. V Južnom Osetsku (Slovensku) sa rozhodli, že nechcú byť súčasťou Gruzínska (Slovenska) a s ruskými pasmi vo vreckách (preukazmi zahraničných Maďarov) dovtedy nedali pokoja, kým Gruzínci (Slováci) nestratili nervy a neobuli sa do Južného Osetska (Slovenska). Do Gruzíncov (Slovákov) sa potom obuli Rusi (Maďari) a zdá sa, že obe provincie (Južné Osetsko a Abcházsko - južné Slovensko) smerujú k nezávislosti pod ruským (maďarským) dohľadom.
Po špekuláciách sumár - konzistentný postoj by si odsúdenie Ruska slovenskými politikmi vyžadoval. Ale aký už konzistentný postoj, ak Kosovo nie a Južné Osetsko áno? Jedine, že tak chcú Rusi v oboch prípadoch.
Róbert Kotian