Ako vnímate novelu zákona o urýchlenej výstavbe diaľnic a fakticky vyvlastňovaní pozemkov pod diaľnice, ktorý rozširuje sieť diaľnic a rýchlostných ciest, kde sa tento zákon bude môcť využívať?
Nespochybňujem, že diaľnice sú potrebné a problémy, ktoré vznikajú pri ich výstavbe, nejakým spôsobom treba vyriešiť. Nesúhlasím s metódami, ktoré sa navrhujú použiť pri ich výstavbe. Keďže poznám, ako pristupuje štát k majetkovoprávnemu vyrovnaniu, najväčší problém vidím v možnosti stavať na cudzom bez poskytnutia náhrady. Minister Vážny argumentoval pri presadzovaní zákona a opakoval to aj pri tejto novele, že inak nevie stavby diaľnic rozbehnúť a predovšetkým podsúva verejnosti, že iný spôsob ako stavanie na cudzom majetku a obetovanie cudzieho majetku nejestvuje.
Je tu aj argument, že niekoľko nesúhlasiacich vlastníkov zablokuje výstavbu diaľnice.
Ja to vidím inak a argumenty ministra považujem za hrubé zavádzanie neznalej verejnosti. Už dávno sa na Slovensku bez principiálnych problémov vyvlastňuje majetok bez súhlasu vlastníkov, a to nielen pre diaľnice. Či s tým vlastník súhlasí alebo nesúhlasí, je pritom ľahostajné. Pri dodržaní všetkých zákonných procedúr je vyvlastnenie nezvrátiteľné, prebieha výlučne v réžii mocenských orgánov štátu a trvá zanedbateľne krátko v porovnaní s celkovým trvaním prípravy stavby diaľnice. Vlastníkovi je rozhodnutím určená náhrada, ani tu nie je potrebný jeho súhlas či vôľa. Vlastníctvo pozemku následne prechádza na štát. Minister nikdy nevysvetlil, ako môže riadne a zákonne vyvlastnený občan brániť využitiu v tom čase už štátneho pozemku na stavbu diaľnice. Vyjadrím sa na rovinu. Zákon ministra Vážneho je v skutočnosti o tom, aby štát nemusel vlastníkom zaplatiť a pritom užíval ich majetok.
Máte bohaté skúsenosti s investorom a stavebníkmi diaľnic -- aký spôsob komunikácie s investorom by ste považovali za obojstranne akceptovateľný a férový voči vlastníkom?
Ja osobne a aj ľudia, ktorí sa kontaktujú s našou iniciatívou, sa stretávajú s tvrdeniami štátnych vykupovačov, že môžu poskytovať len trhové ceny, že nemôžu poskytovať nič iné. Problém je však v tom, že nie všetky prípady sa dajú riešiť podľa predstáv vykupovačov, že súdny znalec ohodnotí nehnuteľnosť a s touto cenou má pôvodný vlastník súhlasiť. Problém nastáva napríklad vtedy, ak ide o obývanú alebo inak využívanú nehnuteľnosť. Je úplne logické a ja na to roky upozorňujem, že ak človek býva v nejakej nehnuteľnosti, tak celé riešenie nemôže spočívať v tom, že vlastníkovi sa dajú peniaze podľa znaleckého posudku a teraz sa má zdvihnúť, z domu odísť nevedno kam a tým to pre NDS jednoducho končí. NDS a tiež nadriadený rezort ústami ministra tvrdí, že inak sa postupovať nedá, lebo to vraj neumožňujú zákony. Zabúda sa však na to, že práve rezort dopravy môže úspešne iniciovať zmeny zákonov. Na korektné a rozumné riešenie takýchto problémov treba určiť jasné, slušné a humánne pravidlá, ako sa má postupovať vo väčšine prípadov, ktoré pri majetkovoprávnom vyrovnaní vznikajú. Napríklad, ak treba asanovať obývaný dom, malo by byť jednoznačné, kto zabezpečí náhradný dom, podľa akých kritérií sa vyberie lokalita, jeho veľkosť a vybavenie, kto ho vybuduje, v akom predstihu pred asanáciou sa odovzdá obyvateľom, kto to všetko zaplatí a pod. Pri každom kroku by malo byť jasné, kto ho zabezpečuje, za akých podmienok a čo sa stane, ak vznikne sklz pri niektorom kroku... Boli by jasne definované pravidlá a vedela by aj NDS, aj vlastníci, ako majú postupovať, zamedzilo by sa vydieraniu z ktorejkoľvek strany a podobne. Jedna vec je, ako vyrovnanie prezentuje minister v médiách, druhá vec je, aký na to majú názor ľudia, ktorých sa tento proces týka. Mám pocit, že minister nemá kontakt s realitou a je vyjadreniami mimo nej. V zákone navrhol určité zásady, ale podľa skúseností z praxe budú nedostatočné. Navyše, ak štát môže začať stavať na nevyrovnaných pozemkoch, tak nejde o úprimný záujem riešiť praktické problémy dotknutých vlastníkov, ale o povýšenie záujmu stavať diaľnice nad všetko ostatné.
Ako hodnotíte skutočnosť, že štát ponúka tým vlastníkom, ktorí sa s ním dohodnú na odkúpení pozemkov, finančné zvýhodnenie?
Štát si pripravil legislatívu na to, aby mohol stavať na cudzom, teraz má navyše zákon zaviesť predkupné právo štátu na pozemky občanov. To sú kroky k tomu, aby ceny pozemkov pod budúcimi diaľnicami a v ich okolí ešte viac klesli. Trhová cena pozemku, kde je zo zákona vytvorené predkupné právo v prospech štátu, totiž bude veľmi nízka. Najprv sa teda štát postará o to, aby ceny pozemkov výrazne klesli a potom k takýmto zdeformovaným cenám prihodí 20 percent. Pre vlastníkov je to veľmi slabá útecha. Na vlastníkov domov sa koeficient 1,2 ani nemá vzťahovať. Minister povedal, že týmto ľuďom sa budú stavať nové domy, proces výstavby domov je však nedefinovaný, preto nevykonateľný a neurčuje túto povinnosť nikomu konkrétnemu. Ministrovi vyčítam, že hoci mohol, práve najviac problematické a pritom bežné situácie z praxe v zákone buď nedostatočne rozpracoval alebo dokonca ignoroval. Práve tam by mal seriózny štát pomôcť úplne inak, ako prihodením 20-tich percent k umelo vytvorenému číslu. Dvadsaťpercentná bonifikácia nebude mať žiadny motivačný efekt práve v takýchto problematických situáciách a nijako ich nepomôže vyriešiť. V bezproblémových prípadoch, ktorých je väčšina, úplne zbytočne predraží náklady, štát by pozemky získal aj bez toho. Navrhovaný princíp bonifikácie je drahý, neúčinný a mimo praxe.
Vyvlastnenie je legitímny spôsob, ale v mnohých prípadoch je pre vlastníka aj NDS jednoduchšie a lacnejšie pozemok vyvlastniť. Nevidím dôvod takýchto vlastníkov diskriminovať.
Vy ste v minulosti uspeli v súboji so štátom o váš dom, ale to aj preto, že podmienky boli pre vás priaznivejšie, ako sú teraz po tomto zákone a jeho novele. Zdá sa, že šance občanov uspieť v súboji s NDS sa minimalizujú. Čo by ste poradili občanom Šútova, Čadce, Považskej Bystrice a iných postihnutých obcí, ako majú postupovať, aby neboli takí bezbranní, keď ich valcuje štátna moc?
Táto vláda má parlamentnú väčšinu a môže si schváliť zákony, aké chcem bez ohľadu na názory ostatných. Vidieť, že nemá problém schváliť zákony, ktoré sú dokonca podľa mnohých názorov protiústavné. Je problém, ak sa majú občania brániť v situácii, keď si vláda cez parlament mení zákony tak, aby mala výhodu a paralyzovala orgány určené na ich ochranu. Aj keď občania budú postupovať korektne a budú presvedčení, že vlastnícke právo je nedotknuteľné a je možné vyvlastniť iba za primeranú náhradu a budú poznať všetky zásady právneho štátu, v súčasnej situácii im to nemusí okamžite pomôcť. Zákony sú totiž tak účelovo pokrivené, že ak sa aj v budúcnosti ukáže, že boli protiústavné, bude neskoro, lebo vieme, ako nefunguje súdny systém a pri nefungujúcom súdnom systéme nemôžeme vlastnícke právo považovať za efektívne chránené.
Na túto pomalosť súdov sa spoliehajú.
Presne tak. A či môžu ľudia postupovať efektívne? Keď sa ide stavať diaľnica, tak celá príprava prebieha dlhodobo v niekoľkých krokoch. Tí, ktorých sa výstavba diaľnic dotkne, si to často uvedomia až vtedy, keď za nimi prídu vykupovači pozemkov, prípadne, keď stavebné stroje začnú pracovať na ich pozemkoch. NDS často plánuje diaľnicu cez kontroverzné územia, pričom mohla byť trasovaná inak -- čo je prípad napríklad Považskej Bystrice, Šútova či Čadce a nevie dôvody takého trasovania presvedčivo a transparentne vyargumentovať. Problémom sú aj volení miestni poslanci, ktorí často nezodpovedne a ľahkovážne pustia diaľnicu do obce a súhlasia s variantom, ktorý neskôr vyvolá množstvo problémov pre ľudí a firmy v obci.
Čo by ste teda odporúčali občanom, ako sa brániť efektívne? Lebo keď už je rozhodnuté o trase diaľnic, môže byť často aj neskoro.
Mám tri odporúčania. Prvým je zaujímať sa o dianie vo svojej obci, čo sa týka trasy diaľnice. To by malo byť prioritou najmä miestnych poslancov a starostu, tí by mali získavať potrebné informácie a pracovať s nimi. Prax však ukazuje, že tento mechanizmus zlyháva a tak občania, ktorí vedia, že cez ich región pôjde diaľnica, mali by sa o jej trasu zaujímať radšej aj sami a v tomto záujme sa združovať -- a to oveľa skôr, ako je hrozba bezprostredná. Po druhé, táto vláda podľa môjho názoru nepredstavuje záruku, že diaľnice sa budú stavať citlivo vzhľadom na vlastnícke práva a priaznivé životné prostredie. Občania majú právo žiadať a možnosť vybrať si takú politickú reprezentáciu, ktorá bude citlivejšie pristupovať k trasovaniu diaľnic a postaví sa slušne k problémom občanov pri ich výstavbe. Musia sa tiež hlasnejšie ozvať, ak štát nie je slušný, a nebyť ľahostajní, ak je štát neslušný práve k niekomu inému. Po tretie, napriek tomu, čo robí minister Vážny s legislatívou, stále platí ústava, a medzinárodné zmluvy, a právny systém napriek týmto deformáciám umožňuje občanom sa brániť. Trvá to, žiaľ, dlho, ale odporúčam využiť všetky prostriedky, ktoré dokážu posilniť práva občanov.
(rk)
StoryEditor