Plynová kríza vyvolala na Slovensku diskusiu o nutnosti diverzifikácie v oblasti energetických surovín, najmä ropy a plynu. Tu sa treba zamyslieť nad tým, že táto diverzifikácia môže mať rôzne podoby a riešiť sa v rôznych rovinách.
Prvou rovinou je diverzifikácia ciest dopravy plynu a ropy na Slovensko. To sa môže vyriešiť lepším zapojením sa do širšej európskej siete ropovodov a plynovodov, a praktickou ukážkou takejto diverzifikácie bolo januárové čerpanie ruského plynu cez plynovod Jamal a české potrubia. Bola to alternatíva cesty cez Ukrajinu.
Druhou rovinou je diverzifikácia zdrojov. Zjednodušene povedané, získavanie ropy a plynu aj z inej krajiny ako je Rusko. Možným riešením sú napríklad dodávky z oblasti Kaspického mora pomocou plynovodu Nabucco.
Treťou rovinou je diverzifikácia na úrovni veľkých geopolitických regiónov. Kaspická oblasť a možné cesty dopravy z nej sa stále nachádzajú v oblasti politického a bezpečnostného vplyvu Ruska. Ak jedným z dôvodov diverzifikácie je istá nedôvera voči Rusku, tak ani kaspická oblasť nie je skutočným riešením, pretože Rusko bude v krízovej situácii stále spôsobilé tieto dodávky prerušiť (napr. vojenským zásahom). Skutočnou diverzifikáciou dovozu energetických surovín je preto ich dovoz z oblastí, ktoré nie sú všetky v zóne vplyvu jednej mocnosti. To znamená, že dodávky z Ruska treba dopĺňať dodávkami od zazmluvneného partnera z inej, od Ruska vzdialenej, oblasti: severnej Afriky, Latinskej Ameriky a pod. V prípade nutnosti je potom ľahšie tento objem dodávok zvýšiť. Väčšina krajín vyvážajúcich ropu a plyn sú z hľadiska našich politických hodnôt a ľudských práv problémové krajiny (čo je logické, pretože práve peniaze za ich predaj umožňujú prežiť aj menej efektívnym režimom), no z ohľadu na naše a európske bezpečnostné záujmy si aspoň dočasne treba zapchať nos... A možno aj platiť viacej než za plyn a ropu z Ruska -- avšak energetická bezpečnosť, tak ako čokoľvek na tomto svete, má svoju cenu.
V danej súvislosti často uniká jedna vec: dnes sme už súčasťou širšieho spoločenstva západných štátov, čo je vyjadrené naším členstvom v EÚ, NATO a najnovšie aj eurozóne. A Slovensko ako také síce môže mať s Ruskom dobré bilaterálne vzťahy a voči Rusku na Slovensku môže panovať istý obdiv a sympatia, ale objektívne vzaté, toto spomenuté širšie spoločenstvo sa ako celok (stiahnuc so sebou aj Slovensko) raz v budúcnosti môže s Ruskom dostať do napätých vzťahov a konfrontácie. Takáto situácia môže byť pre nás krajne nevítanou, no nedá sa nijako vylúčiť. Reálne raz môže nastať. Preto je potrebné byť pripravenými aj na ňu.
Pre Rusko, európske krajiny a Spojené štáty by určite bolo najlepšie, keby mali spolu dobré vzťahy a samotné Rusko sa postupne včlenilo do západného sveta. No takýto vývoj nie je dnes možné považovať za istý a samozrejmý.
Daniel Šmihula