Plány bývalej vlády prinútiť dôchodkové firmy lepšie zhodnocovať peniaze ich klientov zmenou pravidiel pri inkasovaní poplatkov viedli k presnému opaku. Namiesto toho, aby budúci penzisti zarobili, ich peniaze sa zhodnotili iba mierne. Potvrdzuje to aj pohľad na výnosnosť penzijných fondov, ktoré na oživení akciových trhov z dôvodu končiacej sa krízy vôbec nezarobili.
Udialo sa totiž presne to, na čo upozorňovali nielen ľudia z DSS-iek, ale aj centrálna banka. Penzijné spoločnosti zareagovali na naviazanie poplatkov na výnos fondov v kombinácii s iba šesťmesačným posudzovaním ich úspešnosti tradične: nešli do rizika a akcie vypredali. To, že sa to stane, bolo jasné dopredu. A dobre to vedeli aj tí, ktorí tieto zmeny presadili.
Otázkou je, čo s tým teraz. Nová vláda už avizovala, že šesťmesačný investičný horizont, ktorý DSS-kám zväzuje ruky, zruší. Nikto však nepovedal, že úplne. Skôr sa preto dá očakávať, že sa tento horizont predĺži, no úplne nezanikne. Oddeliť poplatky pre DSS-ky od ich výkonu sa totiž bude ich sporiteľom z pohľadu vlády vysvetľovať iba ťažko. Riziko straty a dôvod na prehnané opatrníctvo tak pre penzijné firmy úplne nezanikne.
Dodať DSS-kám ich pôvodnú odvahu (aj keď tie sa vždy riziku radšej vyhýbali) sa tak pravdepodobne už nepodarí. Kto teda bude chcieť vyššie výnosy, v druhom pilieri ich nenájde. Bude sa musieť poobzerať inde. Vláda by k tomu mala ľudí motivovať, no plánovaným zrušením podpory pre tretí penzijný pilier sa jej to istotne nepodarí.