Výsledkom nezvládnutia manažmentu štátu zo strany vlád je deficitné hospodárenie a s tým spojený nárast dlhov. Často sa deficit a nárast dlhov štátu prezentujú ako hlavný problém. Hlavným problémom je však vládne míňanie. V dôsledku nezodpovedného míňania verejnej správy dochádza k deficitom a nárastu dlhov.
Zoberme si len vývoj na Slovensku za ostatných päť rokov. V období rokov 2005 až 2009 vzrástli príjmy verejnej správy zo 17,4 miliardy eur v roku 2005 na vyše 21,5 miliardy eur v roku 2009. Výdavky však vzrástli z 18,8 miliardy eur na 25,8 miliardy, teda zvýšili sa o vyše 37 percent. Natíska sa otázka, že či sa takýto nárast výdavkov prejavil aj v kvalite služieb zabezpečovaných štátom. Došlo za uvedené obdobie k adekvátnemu nárastu kvality služieb v zdravotníctve, školstve, súdnictve a ďalších službách zabezpečovaných štátom? Asi ťažko. Takéto neefektívne míňanie so sebou nesie ďalšie negatívum, ktorým je čoraz väčšie zadlžovanie každého občana. Ku koncu roku 2009 výška dlhu každého občana bola 4 175 eur, pričom sa stále zvyšuje. Žiadna doterajšia vláda však ľuďom zrozumiteľne nevysvetlila, prečo by sme sa mali zadlžovať.
Súčasná ekonomická kríza len zvýraznila nedostatky štátu v narábaní s peniazmi daňových poplatníkov.
Pre reformnú vládu je takýto stav príležitosťou na uskutočnenie zásadnej zmeny v tejto oblasti, čo sa však nedá realizovať bez zásadnej zmeny v prístupe politikov k používaniu prostriedkov daňových poplatníkov. Máloktorý politik si uvedomuje, že financie, ktoré štát zinkasoval od produktívnej sféry, nie je prakticky možné zo strany štátu efektívnejšie použiť v porovnaní so súkromným sektorom. Vysvetlenie, prečo je to tak, je prosté. Pokým súkromník investuje euro, tak akákoľvek vláda, ktorá euro vybrala od súkromníka na daniach, pri investovaní tohto eura ho vopred zaťaží výdavkami na platy a odmeny zamestnancov verejnej správy, a to vo výške asi 23 percent.
To znamená, že pokiaľ súkromník investuje euro, vláda na dosiahnutie rovnakého efektu musí vynaložiť takmer 1,3 eura. Z tohto aspektu je každá investícia štátu v porovnaní s investíciou súkromníka odkázaná na neúspech. Preto čím menej peňazí štát vyberie na daniach a pomíňa, tým sa ľudia môžu mať lepšie.
Od reformnej vlády sa očakáva, že pochopí túto základnú ekonomickú a spoločenskú kauzalitu a bude sa snažiť výrazne zoštíhliť verejnú správu, a to najmä výraznou redukciou svojich aktivít. Reformná vláda by sa mala primárne zamerať na tie aktivity, ktoré bezprostredne súvisia s ochranou občanov z hľadiska ochrany života občana, jeho slobody, vlastníckych práv a zdravia. S ostatným si ľudia lepšie poradia sami bez toho, aby boli vodení za ručičku úradníkmi.
Reformná vláda by si mala v prvom rade stanoviť priority pri zabezpečovaní spomínaných hlavných aktivít a tomu prispôsobiť organizačnú štruktúru a štýl práce. Existuje veľa štátnych inštitúcií, ktorých existencia je z hľadiska uvedeného rámca priorít, ako aj ich spoločenskej užitočnosti, viac než problematická. Takéto inštitúcie by bolo vhodné privatizovať, alebo zrušiť. Zároveň by reformná vláda mala výrazne zefektívniť fungovanie verejnej správy s využitím takých metód a nástrojov, akými sú decentralizácia (najmä v oblasti presunu kompetencií na samosprávy), centralizácia (v oblasti jednotného informačného systému štátnej správy, municipalizácia obcí), outsourcing (napríklad v oblasti právnych služieb, účtovníctva), štandardizácia (napríklad v oblasti vybavenosti úradov, metód práce) a v neposlednom rade sú to moderné komunikačné prostriedky (využitie internetu a mobilov pri komunikácii úradov s občanmi a podnikmi).
Výsledkom pôsobenia reformnej vlády by mala byť výrazná redukcia byrokracie, zlepšenie podnikateľského prostredia a zvýšenie životnej úrovne a kvality života občanov. To všetko za výrazne menej prostriedkov inkasovaných štátom od občanov a podnikov.
Rudolf Požgay, Slovenská asociácia pre znalostnú spoločnosť