Boli časy, keď sa človek s výsledkovými tabuľkami stretával len na športových stránkach novín. Dnes sú celosvetovou mániou.
Existujú rebríčky škôl a univerzít, výpočty firiem zostavené podľa ziskovosti či sociálnej zodpovednosti, tabuľky ukazovateľov šťastia v jednotlivých krajinách aj prehľady, ktoré sa snažia radiť spotrebiteľské značky podľa ich hodnoty.
Finančný svet takýmito tabuľkami prekypuje. Investiční bankári so zatajeným dychom čakajú na rebríčky fúzií a akvizícií, hoci spojitosť medzi umiestnením na prednej priečke a rentabilitou je až nulová.
V súčasnosti existuje aj niekoľko rôznych rebríčkov, ktoré hodnotia finančné centrá, najmä na základe ankiet vo firmách, ktoré vyvolávajú značný nepokoj. Ľudia v Londýne a v menšej miere v New Yorku sa pýtajú, ako ťažko finančná kríza poškodila reputáciu a výkonnosť popredných západných centier. (Niektorí Američania majú sklon k presvedčeniu, že svet sa k nim pohrnie bez ohľadu na to, aké nevľúdne uvítanie pri príchode dostanú!)
Posolstvo najčerstvejších rebríčkov pre obhajcov titulov zatiaľ príliš znepokojivé nie je. Rebríček pripravený pre Radu londýnskej City stále umiestňuje New York a Londýn na predné priečky ako vyrovnaných súperov. Časopis The Banker prináša iné hodnotenie, v ktorom je New York na špici a Londýn v tesnom závese druhý - hoci vzdialenosť medzi nimi a ich prenasledovateľmi sa zužuje. Londýnu aj New Yorku ubudli body za kvalitu a intenzitu regulácie a za daňové zaťaženie. Zdá sa, že v oboch oblastiach firmy do budúcnosti pociťujú nervozitu.
Najnápadnejšie zmenou v prehľadoch hodnotenia je vzostup hlavných ázijských finančných centier - a nielen Hongkongu a Singapuru, ale aj
Šanghaja, Pekingu a Šen-čenu. Číňania už určitý čas svoje finančné centrá otvorene podporujú a vplyv ich snaženia sa začína prejavovať. Index finančného rozvoja podľa Svetového ekonomického fóra - ďalší rebríček, s ktorým treba počítať - umiestňuje Hongkong a Singapur veľmi tesne za Londýn, pričom čo sa týka celkovej miery finančnej prepracovanosti, Čína aktuálne figuruje pred Talianskom.
Tieto výsledky neprekvapujú. Ako sa na východ posúva jadro svetovej hospodárskej príťažlivosti, finančná aktivita sa bude pohybovať spolu s ním. Vhodnou odpoveďou v Londýne a New Yorku bude hľadanie cesty na spoluprácu s týmito novými centrami.
Dôležitejšia otázka pre tradičné finančné centrá však spočíva v tom, či sa medzinárodné aktivity, ktoré sa môžu presúvať, skutočne presúvajú. Zakaždým, keď tá či oná vláda alebo regulačný úrad ohlási nové opatrenie alebo sprísnenie tých existujúcich, ozvú sa od bankárov vyhrážky, že sa zbalia a odídu.
Tieto vyhrážky, ktoré kedysi mávali silný politický vplyv, sú dnes už oveľa menej účinné. Niektorí politici a komentátori bez váhania odpovedajú: "Chvalabohu, že idú." Otázku, či sa vzhľadom na cenu za upratovanie neporiadku po poslednej kríze oplatí hrať úlohu hostiteľa globálneho finančného trhu, vzniesla aj britská centrálna banka.
Či už sa bankári správali akokoľvek hanebne - a niektorí si zjavne zaslúžia aspoň dekádu na trestnej lavici - finančné služby sú kľúčovou súčasťou londýnskej ekonomiky. Ak sa finančný sektor oslabí, čo ho nahradí v zmysle zamestnanosti?
Dejisko finančných aktivít sa počas storočí menilo. Existuje riziko, že Británia sa do tohto bodu možno blíži. Práve preto britský Úrad pre finančné služby, a dokonca aj Konfederácia britského priemyslu, ktorá zastupuje predovšetkým nefinančné firmy znepokojené pre nedostupnosť úverov, začali vyzývať na zmier medzi orgánmi štátnej správy a finančnými trhmi.
Budúce dva až tri mesiace rozhodnú o tom, či tu zavládne mier, a ak áno, či pretrvá. Ako je pri mierových rozhovoroch pravidlom, ochotu na kompromis musia prejaviť obe strany.