Na odovzdanie kandidátok do parlamentných volieb majú politické strany ešte 35 dní - definitívne rozhodnutie o koalíciách však padne zrejme tento týždeň. Dilemu riešia najmä v SaS a Moste, lebo ostatné relevantné strany sú rozhodnuté ísť samy a SDKÚ-DS sa podľa všetkého zariadi podľa výsledku rokovaní sulíkovcov a bugárovcov.
Je jasné, že 13. júna nadránom budú všetci vedieť, ako sa mali lídri týchto troch strán rozhodnúť a čo malo byť pri prijatí verdiktu podstatné. Čarom nechceného je, že kauza financovania SDKÚ-DS odstránila jednu prekážku, t. j. Dzurindu ako volebného lídra, a zrodila druhý problém: má zmysel ísť do koalície so stranou, v ktorej je toľko neobjasnených otázok a deliť sa s ňou o špinu minulosti? A včerajší rozhovor s Dzurindom (HN: Nepýtajte sa mňa! Nie som pokladník) iba potvrdil, že predseda SDKÚ je pre svoju nepoučiteľnosť skvelým terčom nielen pre predsedu Smeru. Pritom situácia sa mení aj podľa toho, či bude volebným lídrom Mikloš alebo Radičová - pretože podľa toho sa bude zrejme aj viesť volebný zápas Smeru proti SDKÚ.
Neistý pohyb medzi Scyllou (hrozba nedosiahnutia päťpercentného kvóra) a Charybdou (pošpinenie strany nejasným financovaním SDKÚ) s Damoklovým mečom nad hlavou hovorí, že občas si politici svoj plat aj zaslúžia - lebo ak sa nerozhodnú správne, bude im to spočítané dvakrát. Najprv voličmi a potom straníkmi. Pritom dilema sulíkovcov je priezračne jasná - istý alebo čistý štít. Druhý krok už taký jasný nie je - s istotou postupu sa nespája čistota politického súperenia SaS. Isteže, ideálne a morálne na výške je postúpiť samostatne, čo však nemusí vyjsť a potom si môže Sulík a kol. trhať vlasy, že podľahli zvodom ideálu a nerozhodovali sa pragmaticky.
Istý, čistý, istý, čistý... prinajhoršom skúste sedmikrásku.
Róbert Kotian